Po každej premene tí istí ľudia?

Herečka a performerka Monika Haasová a herec a performer Péter Cseri na seba – spoločne i zvlášť – upozornili už nejedným výrazným projektom. Väčšina z ich nich bola založená prevažne na spojení fyzického divadla, súčasného tanca, činohry, či princípov imerzného divadla. Samostatne spolupracovali nielen s režisérmi a choreografmi ako Jozef Vlk, Petra Fornayová, Klára Jakubová, Milla Dromovich, ale vytvorili aj niekoľko spoločných autorských diel. Téme vzťahov sa venovali aj v performancii Peace, ktorá sa odohrávala v jurte. Dvojica sa tu ocitala v drobných každodenných peripetiách, ktoré niekoľkokrát po sebe eskalovali. Demonštrovali chyby v komunikácii a zároveň sa vracali k šťastným životným momentom. Obaja tvorcovia už v tejto performancii preukázali zmysel pre mieru paródie a irónie. Neprehrávali, viac snahy vkladali do prirodzenosti výrazu.

V prípade Beautiful people ide o prostredie televízneho štúdia s masívnym gaučom, ktorý budí dojem domáceho prostredia. Televízna stanica v obývačke v relácii Beutiful people postupne odkrýva temné stránky duše, s ktorými pracujeme a konfrontujeme sa. Nastáva spleť surreálnych obrazov, striedania kostýmov a s nimi aj charakterov. Najživšie tu funguje práve sebairónia, ku ktorej obaja performeri prirodzene smerujú a rozvíjajú ju.

Hneď v úvode sa Cseri ako muž s dlhými vlasmi spustenými cez hlavu tak, že mu nevidno ani výraz tváre, skôr potáca ako chodí. Pričom pôsobí až živočíšne. Postupne sa s Haasovou dostávajú do vzťahových situácií v rôznych obdobiach života, od dospievania cez usadený pár až po seniorský vek. V rámci interakcií dokážu byť k sebe ohľaduplní, vtipní, ale aj násilní a živelní. Napríklad po gagu s vedrom a záchvate smiechu Cseri chytí Haasovú pod krk, ako by ju chcel zadusiť. Takýchto extrémnych prípadov hraničiacich s fyzickým atakom až hrozbou smrti je v performancii niekoľko.

Jednotlivé situácie, v ktorých sa pár nachádza v rôznej fáze života, prerušujú podobné pohybové štruktúry, ktoré akoby očisťovali partnerský vzťah, dávali ho do neutrálnej roviny. Pohybový jazyk je komunikatívny, pracuje s typológiou charakterov, ktoré sa tu objavujú. Spája v sebe tanečný prejav s divadelnými prvkami – hlavne čo sa týka grimás, sebaironizácie. Pritom ani jeden z performerov neskĺza do grotesky, ale práve miešaním rôznych spôsobov vyjadrenia vytvárajú dynamickú pohybovú štruktúru, ktorú v konkrétnych obrazoch rozohrávajú do krátkych akcií. Performeri sa dostávajú na hranu parodizácie, ktorej ale nachádzajú hlbšiu pointu. Je to akýsi fyzický sitcom – obaja protagonisti sa ocitnú v situáciách, kedy sa vzájomne konfrontujú, ale aj nachádzajú spoločnú reč. Cítiť, že sa performeri dôkladne poznajú. Cseri je prirodzene ťažkopádny a hrmotný, ale pritom pohybovo plastický. Haasová zase agilná partnerka, s očividným nadhľadom svojho partnera povzbudzuje a vovádza do rôznych dramatických momentov.

Dielo má pomerne pevnú dramaturgickú štruktúru, ktorá je rozvoľňovaná konkrétnymi situáciami. Sceliť získaný pohybový materiál mala zrejme za úlohu „záverečná réžia“, pod ktorú sú v anotácii podpísaní Karol Rédli a Monika Haasová. Motív premeny osobnosti je tu prítomný latentne, vyplýva skôr z povahy jednotlivých akcií. Ich premeny sú vizuálne zvýraznené obliekaním či vyzliekaním kostýmov (kostýmová spolupráca Iveta Haasová), vďaka ktorému sa performeri stávajú viacerými postavami. Vyzliekajú si kabáty, saká, šaty, až napokon skončia v plavkách. Ako jedno z dejísk partnerských premien im slúži objemná atrapa obývačkového gauča. Neskôr ho prevrátia na bok a potom na chrbát a chvíľu nechávajú za seba vystupovať len svoje nohy, ktoré spoza gauča vytŕčajú. Premeny situácií a ďalšie možnosti vývoja deja sú realizované skôr skrz zámenu kostýmov ako pohybovou štruktúrou. Tento kolobeh sa zdá byť nekonečný, až pokým nedôjde k pointe celého diela – muž sa stal otcom dcéry a tá sa v budúcnosti stane moderátorkou tejto šou. Po tejto informácii muž zostane nehybne ležať na zemi a zdanlivý kolotoč objavovania vnútorných tvárí svojej duše sa môže začať odznovu.

Dielo Beautiful people na malej ploche subtílnym, ale o to prirodzenejším spôsobom otvára možnosti premeny ľudského vnútra, od zvieracieho, inštinktívneho a impulzívneho k racionálnemu. Avšak tento cyklus nemusí byť konečný. Možností je kvantum. Performancia približuje rôzne podoby nášho vnútra, ktoré aj po rokoch vzťahu stále pulzuje, je živé, neizolované a potrebuje sa meniť.