Miesto otvorenosti a experimentu, aj tak by sa dalo označiť Nástupište 1-12 v Topoľčanoch. Už šiesty rok prináša podujatia s domácim i svetovým súčasným umením, a to priamo v priestore, ktorým denne prechádzajú stovky ľudí. O pozadí fungovania projektu a o jeho súčasných témach sme sa porozprávali priamo v podchode so Zuzanou Novotovou Godálovou, predsedníčkou občianskeho združenia Nástupište 1-12. čítaj viac...
Pred odchodom z Kiox-u dostal každý na rozlúčku certifikát nového diváka a mohol si poskočiť od radosti v Inhabiting the Space. Tradičný improvizačný formát festivalu dal bodku za chlapčensko-dievčenským duom Terezy Ondrovej a Petra Šavela Boys Who Like to Play With Dolls. Táto inscenácia bola jedným z vrcholných zážitkov jubilejného ročníka zrejme najexperimentálnejšieho divadelného festivalu na Slovensku.
Ani sobota na KioXe nedala pasívnemu divákovi šancu. Hýbať sa musel dvakrát a intelektuálne sa ohýbať tiež približne toľko. Návod ako na tomto poli aktivity prežiť ponúkli v performatívnom koncerte Mušnula. Večerný výbuch slobodného ducha so zmesou „podivínskeho“ humoru a politickej nekorektnosti (niekde medzi Die Antwoord a Darou Rolins) priam demonštratívne kričal: „Buď tým, čím sa cítiš, rob to, čo cítiš.“
Druhý festivalový deň žilinského Kiosku sa čiastočne niesol v duchu snahy tvorcov vypovedať o nátlaku, ktorý ovplyvňuje ľudské konanie a vnímanie okolitého sveta. Môže byť fyzický aj psychický, úmyselný či človekom nepremožiteľný, zakaždým však na nás zanechá nezmazateľné stopy.
Už úvodné predstavenie festivalu, Princípy newspeaku, bolo pre mnohých ťažko stráviteľným intelektuálnym chlebíčkom. Pred divákom sa po ňom začali otvárať existenciálne otázky o budúcnosti ľudstva. Majestátny priestor Novej synagógy ale narušil dielu základnú koncepciu väzenia, stiesnenosti a hlavne zvádzania divákov k činnosti. Tí šikovnejší totiž mohli z dobrého uhla sledovať celé predstavenie naraz a nemuseli sa rozhodovať, čomu budú v danej chvíli venovať pozornosť. Tento duchovný svätostánok zároveň poukázal na nové možnosti interpretácie diela (vďaka svojej akustike priam metafyzické možnosti, hlavne pri replikách s náboženským obsahom).
Mladý slovenský režisér Šimon Spišák je jedným z tých, ktorí minulý rok dobrovoľne opustili Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre a vydali sa na neisté chodníčky nezávislej scény. Ich Nové divadlo však funguje už rok, počas ktorého súbor zaznamenal niekoľko nezanedbateľných úspechov. Patrí medzi ne určite i účinkovanie na rôznych festivaloch – od multižánrovej Pohody až po prehliadku Dotyky a spojenia.
Model bienálnych striedajúcich sa bábkarských festivalov priniesol po minuloročnej okrúhlej 20. Bábkarskej Bystrici s výborným konceptom „Tour“ (viď príslušné mlokizdatové články) tento rok v máji ďalšie jubileum – 5. ročník festivalu Bábková Žilina.