Tvorkyne a tvorcovia charakterizujú NO ON ako organický tvorivý proces alebo aj performatívny koncert. Tieto pomenovania súvisia s konceptom projektu, ktorý sa snaží odpútať od klasického ponímania pohybovej performancie s presne vystavanou kompozíciou, choreografiou, konkrétnou témou či príbehom. čítaj viac...
Nie som v divadle. No chcel by som byť. Ukryť sa pred šialenstvom, ktoré sa na nás valí z obrazoviek, a v bubline „skutočného“ sveta divadla tvorbou premýšľať nad záležitosťami, ktoré svojím rytmom prekračujú synkopu aktuálneho stavu sveta.
Svoju divadelnú cestu začínala ako diváčka na festivaloch Bábkarská Bystrica a Víkend atraktívneho divadla vo Zvolene. Vyštudovala bábkarskú scénografiu a technológiu na Vysokej škole múzických umení a aktuálne spolupracuje so širokým spektrom divadiel a nezávislých súborov. A dnes sú tak súčasťou rôznych festivalových programov aj jej inscenácie.
Na základe čoho si vyberáme miesto v hľadisku? Čo naviguje naše telá? Túžime po pocite privilegovanosti prvého radu alebo je nám napätie z možnej interakcie nepríjemné a volíme úkryt v dave ostatného obecenstva? Sapiens Territory nám možnosť voľby v podstate neponúka. Iba jej ilúziu. Scéna, ktorá je súčasne hľadiskom, totiž nedovoľuje vopred odhadnúť trajektóriu performatívnej akcie.
Začátkem října se v Ostravě uskutečnil již 7. ročník mezinárodního festivalu tance, pohybu a nového cirkusu MOVE Fest 2020, který jen těsně unikl zrušení vzhledem k aktuálním vládním opatřením. Přestože se jeho letošní program omezil pouze na tuzemské projekty (pravděpodobně v důsledku koronavirové pandemie), nesnížila se nikterak kvalita dramaturgické koncepce; naopak se výběrem uvedených performancí podařilo vytvořit (ve vztahu ke zvolenému tématu) vskutku působivou přehlídku se zřetelnou výpovědní hodnotou.
Nejsem a asi ani dlouho nebudu. Mám jiný program. Nedávno se totiž do hoodu přistěhoval kamarád Covid a i když je náš vzájemný vztah zatím vedený spíš s odstupem (tedy, že jeden druhého potkal z doslechu a ne osobně), hrajeme spolu už přes půl roku super hru „na vyhnívanou“. Sledovat s kým vším se Covid už stihnul skamarádit in natura a jiné doslova po pár dnech odkopnul, mě okrádá o většinu energie a co víc – přítomnost Coviďáka (jak mu s girls’n’boys říkáme) mi upírá jakoukoliv přímou návštěvu divadla a možnost vztekle publikovat.
Postava v čiernom obtiahnutom overale sa pohybuje po svetelných koridoroch v bojovom postoji, vyhýba sa nástrahám, plazí sa po chrbte za zvukov dynamickej elektronickej skladby. Pripomína hrdinku akčnej počítačovej hry Laru Croft. „Sometimes it is difficult to find the key,“ zaznie trikrát z reproduktorov. Slová nepatria virtuálnej postave z počítačového programu. Je to výrok Mariny Abramović z jej „manifestu umelcovho života“ – An Artist´s life manifesto, ktorý je jedným z hlavných inšpiračných zdrojov najnovšej inscenácie Slávy Daubnerovej Masterpiece.