Pri slovnom spojení „deň po“ sa každému z nás vybavia rozličné asociácie – deň po štátniciach, deň po prečítaní Pána prsteňov, deň po opici... Len málokto však tuší, že „deň po“ môže nastať v priestoroch divadla, s neznámymi ľuďmi, ale jasnými inštrukciami. Zrazu táto fráza nadobúda nový kontext, a preto je mimoriadne zaujímavé odhrnúť pomyselnú oponu a nastaviť zrak, telo a vôbec celé „psychofyzično“ dvadsaťštyrihodinovému dobrodružstvu. čítaj viac...
V zatiaľ oficiálne neotvorenom kultúrnom centre Stromoradie v piatok 29. júna 2018 bez účasti papalášov prestrihlo Prešovské národné divadlo pásku Ceste hrdinov od Michaely Zakuťanskej. Ide o piatu premiéru PND – divadla, ktoré rastie a dozrieva so svojimi aktuálne zhruba tridsaťročnými divákmi. Divadla, ktoré prešlo dlhú cestu od stratených Single radicals, až kým sa dostalo na Cestu (hľadajúcich sa) hrdinov.
Ambícia pracovať v divadle so žánrom hororu je neobvyklá a o to zaujímavejšia, no napriek tomu zostali Strachopudi Divadla Petra Mankoveckého iba lineárnym divadelným zážitkom.
Bolo to v ten istý deň, keď sa konala posledná rozlúčka so Zuzkou Kollárovou, ktorá pár dní pred tým náhle zomrela. Bola mojou a vašou kolegyňou, mojou a vašou spolužiačkou, mojou a vašou priateľkou. Spomínam si na ňu ako na večne usmiatu alebo večne, jej vlastným šarmantným spôsobom, ufrflanú. Medzi mojimi kolegami som nepoznal nikoho, kto by bol prajnejší ako ona. Tešila sa zo svojich úspechov rovnako, ako sa tešila z úspechov svojich kolegov. Mala to, čo by Angličania nazvali „larger than life“ osobnosť.
Nie, nebojte sa – či skôr, netešte sa – na Slovensku nevznikla ďalšia dramatizácia Denníka Anny Frankovej. Ale pekne poporiadku.
NuDanceFest tento rok v programe prezentoval aj česko-slovenských finalistov choreografickej súťaže Gala Art Moves, čím pomáhal zviditeľniť tanečné umenie mladých tvorcov, ktorí môžu svoj umelecký názor konfrontovať s etablovanejšími, skúsenejšími. Diváci mohli v niekoľkých výstupoch (sólach či duetách) pozorovať isté formujúce sa tendencie súčasnej tanečnej tvorby. Do programu sa dostali študenti Katedry tanečnej tvorby VŠMU, z ktorých každý už má za sebou profesionálnu tanečnú skúsenosť – Lukáš Zahy (Poses/Essencies/Traps), Lukáš Bobalik (d-BODY-m) a Silvia Sviteková (pODPORa)
Téma symbolického „osmičkového“ roku sa doteraz nevyhla takmer žiadnej debate, predstaveniu, výstave či televíznemu programu. Aj organizátori medzinárodného festivalu súčasného tanca a pohybového divadla NuDanceFest dramaturgicky koncipovali 13. ročník ako „komentár“ k historickým výročiam, ktoré si Slovensko i Česko tento rok pripomína. Nešlo však o pietne tanečné sympózium o geografickej príbuznosti, ale o miestami drsnú reflexiu historicky analogických kríz a súčasnej tekutej spoločnosti, ktorá prežíva obdobie zmätkov (sociálnych, ekonomických, politických i kultúrnych).