Okrem inscenácie, ktorá prepája fyzické divadlo s filmom, bola súčasťou projektu tiež výstava (dostupná v priestore súčasného umenia DOX), ktorá prostredníctvom umeleckých diel viacerých súčasných výtvarníkov reflektovala tému zrodenia a detstva. Koncept projektu je zároveň rozšírený o edukačnú časť v podobe vzdelávacieho programu, ktorý sa skladá zo série videí pripravených v spolupráci s O2. K spolupráci sú prizvaní odborníci, ktorých úlohou je šíriť povedomie o probléme a osloviť študentov stredných škôl a ich rodičov.
K tvorbe nového diela súbor inšpirovala správa, ktorá obletela média na začiatku covidového obdobia. Písalo sa v nej o zadržaní trinásťročného vodcu estónskej pravicovej teroristickej online skupiny, ktorý podnecoval nenávisť a organizoval nábor mladých ľudí do členstva prostredníctvom psychickej manipulácie a vydierania. Radikalizácia detí v online prostredí tvorcom poslúžila ako námet k hlbšiemu spracovaniu. Na problém nazerajú komplexne, z viacerých strán. Inscenácia je rozdelená na dve časti – divadelnú a filmovú. Zatiaľ čo v divadelnej je prostredníctvom pohybu zobrazený fenomén z pohľadu jednotlivca – obete náboru, druhá časť prenáša správanie na internete do situácií každodenného života prostredníctvom realistického filmového jazyka. Vytvára sa tak absurdný kontrast medzi anonymným svetom internetu a bežnou realitou, v ktorej žijeme.
V prvej polovici na scéne vystupuje päť performerov, ktorých dynamický a precízny pohyb priamo komunikuje s obsahom premietaným na zavesenej kocke. Tá po celý čas visí nad javiskom a v druhej časti slúži aj na premietanie filmu. Na ploche kocky je premietaná časová slučka bližšie neidentifikovateľnej izby, v ktorej sedí teenager tráviaci celý deň za počítačom. Pochmúrnej miestnosti dominuje veľké akvárium s plávajúcimi rybičkami, ktorých jediným účelom je ich existencia v izolovanom priestore a možnosť uviaznuť v pasci. Skupina performerov metaforu na videu pretvára do pohybu a stelesňuje proces postupnej manipulácie jedinca, ktorého v inscenácii reprezentuje slovenský performer Andrej Štepita. Živá akcia je s premietanou časťou prepojená aj prostredníctvom vybraných častí z internetových konverzácií, ktoré predčítava performerka Hana Varadzinová. Jej hlas je pritom vďaka využitiu zvukového efektu neprirodzene hrubý, čo ešte viac démonizuje obsah rozprávaných viet.
Režijno-dramaturgická koncepcia spočíva v postupnej premene rolí z obetí na spoluúčastníkov. Na začiatku je manipulátor, ktorého stvárnil Gioele Coccia v čiernom obleku a ostatní štyria performeri majú oblečené fialové tričká. Postupne sa všetci kostýmovo zjednotia do čiernych kostýmov na znak úspešnej manipulácie. Performeri na scéne pracujú aj s objektami ako rybárske prútiky či zmrzlinové kornútiky, ktoré môžu symbolizovať návnadu či kŕmenie jednotlivcov v podobe nenávistných a rasistických rečí medzi samotnými členmi skupiny. Potom, ako je na scéne zobrazený prechod posledného jednotlivca procesom manipulácie, zhasnú sa svetlá a spustí sa premietanie hraného filmu.
Film je oproti abstraktnému pohybovému spracovaniu realistický a zámerne pracuje s detskými hercami. Hovorené pasáže online konverzácií sú prenesené do úst detí, takže vyznievajú šokujúco až nemiestne komicky. Hovoria o vraždení, nenávisti a používajú jazyk, ktorý denne vidíme na sociálnych sieťach. Realistické naratívne scény sú prestrihávané monológom mladého slovenského herca Juliana Hajduka Browna v izolovanom bielom priestore, ktorý svojim fanatickým prejavom pripomína kultový charakter Kopfrkingla z filmu Spaľovač mŕtvol.
Viliam Dočolomanský so svojím súborom Farma v jaskyni opäť raz vystihol podceňovaný fenomén dnešnej doby, ktorý sa stal v dôsledku nedávnych udalostí v Bratislave pre nás až desivo blízkym. Nenávistné prejavy aktivizované v internetovom priestore majú vždy svojho pôvodcu. Radikalizácia detí a mladých sa tu síce deje za zatvorenými dverami a za obrazovkou počítača, je však priamo ovplyvnená atmosférou a náladami v spoločnosti. Deti nie sú primárne nenávistné, ovplyvňujú a formujú ich dospelí. Aj na to sa súbor snažil zobrazením postupného procesu manipulácie poukázať.
Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová
Výskum: Marie Jun, Markéta Hrehorová, Monika Kaššaiová, Kristýna Bartošová, Hana Varadzinová, Viliam Dočolomanský
Vizuálna identita projektu: Patrik Svoboda
Časť 1.
Koncept, réžia, choreografia: Viliam Dočolomanský
Dramaturgia: Sodja Lotker, Markéta Hrehorová
Účinkujú: Andrej Štepita, Gioele Coccia, Nicolas Garsaults, Barbora Ješutová, Matuš Szegho, Hana Varadzinová, Štěpán Janoušek, Šimon Janák
Hudba: Štěpán Janoušek
Asitenti réžie Hana Varadzinová, Jan Rajmont
Video dizajn: Erik Bartoš, Sláva Pecháček, Karel Šindelář
Scénografia: Lucia Škandíková
Svetelný dizajn: Felice Ross
Zvukový dizajn: Eva Svobodová
Svetlá: Lukáš Jíra, František Fabián
Zvuk: Eva Svobodová, Adam Veselý
Video operátor: Jakub Krejčí
Spolupráca na výskume pohybu: Eliška Vavříková
Produkcia: Anely Jeromin, Sophia V. Q. Stoltz, Anna-Maria Zwyrtek, Ondřej Wald
Technická produkcia: Filip Rohde, Jan Rajmont
Technická spolupráca: Leoš Válka, DOX, Stable-Studios
Časť 2.
Strih: Karel Šindelář
Réžia: Viliam Dočolomanský
Kamera: Václav Fronk
Scenár: Viliam Dočolomanský, Marie Jun, Markéta Hrehorová
Účinkujú: Julian Hajduk Brown, Heřman Tajovský, František Souček, Tomáš Richard Brenton, Michal Vrubel, Kryštof Brož, Kryštof Koníček, Oliver Vyskočil, Mikuláš Rychetský a další.
Dramaturgia: Markéta Hrehorová, Sodja Lotker
Filmová supervízia: Radim Špaček
Hudba: Marcel Bárta, Aigel
Architekt: Lucia Škandíková
Výkonný producent: Jan Horáček
Produkcia: Anely Jeromin, Hana Varadzinová, Markéta Hrehorová
Casting: Farma v jeskyni, Kristýna Bartošová
Asistent réžie: Robert Beca, Manlai Erdembileg
Lokácia: David Jánský
Postprodukcia: UPP
Zvuk: Jiří Graf, NAPA Records
Premiéra: 13. jún 2022