MLOKi

Niekde medzi abstraktným obrazom a čistou kompozíciou

Roberta Legros Štěpánková a Tomáš Janypka patria k mladšej generácii slovenských tanečníkov, ktorí pôsobia na osi slovenskej a českej scény. Obaja sa vyznačujú špecifickým prístupom k pohybu a tvorbe, ktorý rozvíjajú aj v spoločných projektoch. Najnovšie predstavili dielo Eight cups and the Devil, ktoré koprodukčne zastrešili platformy ORBITA, BuranTeatr a ZDRUHESTRANY. Tanečný duet komunikuje bytostné témy týkajúce sa každého z nás – otázku spolunažívania a odcudzenia sa v partnerstve.

Tvorivá dvojica čerpala pri tomto diele zo svojej dlhodobej umeleckej spolupráce, obzvlášť na projekte Immediatus – série okamžitých nocí. Ten spočíva v tvorivom stretávaní sa viacerých tanečníkov a hudobníkov v primárne nedivadelných priestoroch, kde spoločne rozvíjajú techniku tzv. instantnej kompozície. Od začiatku projektu v roku 2018 až do minulého roka sa uskutočnilo 14 takýchto „improvizovaných“ večerov.

Podstatou „instantnej choreografie“ je pohyb, ktorý sa rodí v prítomnosti. Materiál vzniká tu a teraz a ide o proces prepojenia tela so psychikou a vnútorným nastavením mysle, ktoré sa následne v prítomnom čase odzrkadľuje v pohybe. Pre tvorbu je potrebné, aby tanečník aktivizoval celé svoje bytie a transformoval ho do pohybového materiálu v jeho celistvosti. Každé predstavenie sa teda stáva jedinečným a neopakovateľným. V Eight cups and the Devil platí táto premisa dvojnásobne. Performancia divákovi ponúka absolútnu voľnosť vo vnímaní a interpretácii a preto ho môžeme označiť za dielo pre tzv. náročnejšieho diváka. Nie je mu predkladaný jeden sémantický význam videného, podstatou je práca s abstraktnými obrazmi, ktoré sú zložené z čistej kompozície pohybu. Divákovi pri čítaní performancie však môžu pomôcť použité rekvizity a občas sa objavujúce akcie na hrane gesta a významu.

Leitmotívom je tu komunikácia medzi mužom a ženou ako navzájom sa k sebe vzťahujúcich bytostí, ktoré sa v interakcii neustále míňajú. Prostredníctvom abstraktných obrazov sa vynárajú intímne otázky partnerského spolunažívania, ktoré sa v rôznych podobách dotýkajú každého z nás. Vzájomné nepochopenie je načrtnuté už v samotnom názve, ktorý odkazuje k tarotovým kartám 8 pohárov a diabol. Ich kombinácia symbolizuje negatívne emócie, napríklad citovú závislosť, neslobodu, pasivitu, apatiu a odlúčenie. Rekvizity ako ženské a mužské topánky, ktoré znázorňujú vzájomné vymieňanie si rolí, ešte viac umocňujú neschopnosť pozrieť sa na ich spoločnú situáciu očami toho druhého.Performeri oscilujú medzi subjektívnym prežívaním vlastnej skúsenosti a rolami, ktoré na seba v niektorých momentoch preberajú. Hoci sa ich pohyb rodí tu a teraz, je premyslený, rozvážny a istý. Na scéne sa performeri pohybujú sami za seba, ich vzájomná konfrontácia je príležitostná a bez synchronizácie. Ich pohyb je fluidný, podobný surrealistickému snu, v ktorom čas neplynie lineárne a chronologicky. Ocitáme sa v bezčasí, kde všetko prebieha iba na základe emócii.

Podobne ako v predošlých dielach Legros Štěpánkovej, napríklad v Bode spojenia, aj tu tvorivý jazyk spočíva v súhre všetkých scénických zložiek, od svetelného dizajnu cez hudbu až po pohybový výkon, ktoré dohromady vytvárajú jednotný a neoddeliteľný celok. Autorom akčného svetelného dizajnu je Matthieu Legros a hudbu vytvoril Ivan Palacký. Využitie tieňohry či farebného nasvietenia objektov spolu s temným ambientným zvukom dodávali dielu patričnú atmosféru chladu a odcudzenia.

Predstavenie v rámci 20. ročníka prehliadky nového divadla Malá inventura sa uskutočnilo v priestore Divadla X10 v suteréne Domu umeleckého priemyslu, ktorý je jednou z hlavných scén festivalu a je charakteristický svojou neopracovanosťou, ktorá zdôrazňovala v diele atmosféru chladu a odstupu.


réžia, choreografia: Roberta Legros Štěpánková, Tomáš Janypka
hudba:
Ivan Palacký
svetlo:
Mathieu Legros
dramaturgická spolupráce:
Šimon Peták

tancujú: Roberta Legros Štěpánková, Tomáš Janyp


Premiéra:
7. október 2021, BuranTeatr Brno