Martina MašlárováDo zradných vôd hodil tentokrát Rasťo Ballek hercov aj divákov martinského divadla – na pohľad ide o divoký prúd (vedomia – najmä režisérovho a oboch výtvarníkov), v skutočnosti je tam dlho dlho plytčina a keď človek už-už tuší hĺbku, zase narazí na plytčinu. Plavci sú síce celkom zdatní – pôsobivé sú najmä momenty, kedy sa mužské akvabelistické trio zavesí na špeciálne laná a predvedie svoju choreografiu – ale slušný plavecký štýl a tempo si ako-tak dokáže udržať len táto trojica ťahúňov, v poradí od bronzovej k zlatej medaile – Zaprihač, Heriban, Geišberg. Ostatní sú tak trochu ako mŕtve ryby – asi im nesadla disciplína (ich rozpačitosť s nimi zdieľa aj divák, ktorý sa v mnohých momentoch márne snaží pochopiť, čo za zvláštne cvičenia sa to pred ním odohrávajú). Jedna z mála vecí, ktoré ako-tak fungujú, je bazénakvárium, v ktorom sa hlavné postavy snažia utopiť svoje depresie, traumy, bolesti a iné prejavy krízy stredného veku. Namiesto vytvorenia mostíka medzi ich a diváckymi osudmi sa však inscenácii podailo nešťastne sa utopiť v nejasnom teréne už počas príliš zdĺhavého tréningu…
No items found
