Milo JurániVedľajší účinok rozkladu
Blesková dekonštrukcia slovenského kultúrneho prostredia vedená rezortom kultúry má aspoň jeden pozitívny vedľajší účinok. Možnosť prezentovať slovenské umenie v kontexte západných umeleckých inštitúcií narastá. Pohľad na umeleckú obec uvrhnutú do neistoty, na ohrozovanie princípov slobodnej tvorby a na nejasnú politickú situáciu vyvoláva rôzne formy solidarity. Jedným z takýchto prejavov je aj festival Nebenan/Zblízka, ktorý vznikol ešte v roku 2022 z iniciatívy Hellerau – Europäisches Zentrum der Künste, aby „prezentoval súčasné umenie z krajín a regiónov, v ktorých umenie prežíva v ťažkej politickej situácii“.
Po vojnou zmietanej Ukrajine, autokratickom Bielorusku a „orbánovskom“ Maďarsku došlo aj na Slovensko. Hoci to nie je lichotivá vizitka, jedným dychom treba dodať, že vzostup politiky národných identít sa plazivo šíri Európou. Ani v Nemecku takýto festival už neznamená iba podporu ohrozených a slabších demokracií. Skúsenosť z krajiny ako Slovensko, v ktorej sa donedávna liberálne kultúrne inštitúcie dostali pod dozor štátom dosadených úradníkov bez patričnej odbornosti a šíria sa v nej obavy o slobodu prejavu, sa môže Nemcom hodiť. Krajina stojí pred kľúčovými voľbami a preferencie pravicovej AfD stále rastú. Citáciou jednej z piesní kapely Berlin Manson (ktorá v rámci festivalu odohrala silný koncert): „O môj bože. Vesmírne lode. Nikto už neverí, že na nich niekam ujde.“
Slovensko v obrazoch
Zaradenie punkovej kapely Berlin Manson do programu nebolo náhodné. Umelecká šéfka Hellerau Carena Schlewitt a dramaturgička Saskia Ottis sa snažili pritiahnuť umenie, ktoré sa vymyká jasným kategóriám. Ešte viac ich však zaujímala tvorba, ktorá sa rýpe v súčasnom Slovensku, umožňuje spoznať ho z rôznych perspektív, má k nemu nejaký postoj. Program zostavili jednak z rezonujúcich mien, ktoré sa pohybujú aj na medzinárodnej umeleckej pôde, ako Soňa Ferienčíková, Yuri Korec, Peter Šavel, Roman Škarda, združenie .ooo, ale tiež z umelkýň a umelcov mladšej generácie nebrániacich sa experimentu.
Každý festivalový titul tak bol dielom do skladačky s pomyselným názvom „Súčasné Slovensko“. Inscenácia It All Started With a Winner z Divadla Štúdio tanca napríklad skúma fenomén revolúcie ako univerzálneho znaku vzdoru, ktorý vždy plynie z nádeje v zmenu. V IHOPEIWILL od threeiscompany Soňa Ferienčíková na javisku transformovala svoj strach z budúcnosti do aktivity, ktorou vytvorila prostredie radikálnej empatie a možného vzájomného prepojenia. Generačné rozdiely, ktoré spolutvoria DNA polarizovanej spoločnosti na Slovensku, ponúkol v performancii Dobre už bolo Karol Filo. Podcast Bruchovravy x Post! What? ako správa o súčasnom stave Slovenska a dilemách jeho obyvateľov, o umení, diskurzoch a jedle, navyše spojený s večerou zas ukázal krajinu, ktorá smúti, rúti sa do pekla, no v ktorej sa ďalej premýšľa aj zabáva. Performatívna videoesej TANKODRÓM: Site of rifts and tank drifts Kataríny Markovej a Marlene Ruther (na ktorej som spolupracoval) zas do Hellerau preniesla esenciu teritória bývalého cvičiska pre tanky v Martine, dnes ruiny s bohatým životom. Tento výpočet nie je kompletný. Nechýbali ani prezentácie v rámci formátu Open studio, v ktorom svoje rozpracované diela predstavili Eva Urbanová a Petra Fornayová. Ďalej tiež formálne a neformálne sieťovanie, diskusie s tvorkyňami a tvorcami, niekoľko debát venovaných analýzam súčasnej slovenskej spoločnosti a kultúre protestu a tiež záverečná performancia Altalicious, ktorá vyvrcholila do tanečnej párty.
Nabudúce v lepších časoch
Dalo by sa polemizovať, aké ďalšie diela a osobnosti by sa mali na festivale predstaviť a aké témy by bolo dobré otvoriť, a to aj vzhľadom na súčasnú situáciu – napríklad zablokovanie dotácií pre festival Drama Queer a odmietavé nastavenie voči LGBTI+ témam vôbec, ktoré je mantrou súčasného ministerstva. Podujatie Nebenan/Zblízka s účasťou nemeckej kritiky a niekoľkých festivalových kurátoriek a kurátorov, ako aj odbornej verejnosti bolo totiž nielen šancou zviditeľniť umenie tvorkýň a tvorcov, ktorí svoju identitu spájajú so Slovenskom, ale aj predstaviť sa v medzinárodnom rámci, možno zapliesť nové siete. K zákonom súčasného trhu s živým umením, bohužiaľ, patrí, že podobná príležitosť sa rodí zväčša iba v časoch krízy, ohrozenia a zneistenia. A každé takéto stretnutie má potenciál započať vlnu zahraničných spoluprác, priniesť pozvánky na festivaly a hosťovania, iniciovať nové diela a ďalšie podobné stretnutia a podnietiť záujem spoznať toho viac. Napriek tomu si myslím, že sú to v dnešnej dobe možno priveľké očakávania. Možno stačí aj to, že Nebenan/Zblízka pomohol vytvoriť návštevníkom a návštevníčkam o Slovensku nejaký obraz. Spoznali politicky polarizovanú krajinu s nejasnou budúcnosťou, v ktorej časť spoločnosti denne bojuje o naratívy pravdy. Verím však, že ešte viac spoznali miesto, kde nad paralýzou, nečinnosťou, apatiou a zmarom víťazí aktivizácia a snaha vyjadriť nesúhlas – občiansky, umelecky, demokraticky, punkovo, individuálne, kolektívne, akokoľvek slobodne. Na javisku, vo foyeri aj na tanečnom parkete. V tomto slovenská kultúra aj spoločnosť určite ponúkajú inšpiratívne know-how.
Takže nabudúce v Hellerau, už v lepších časoch.
Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová
