Petra FornayováPred pár dňami som sa vrátila z Helsingøru na Sjællande, jednom z takmer 500 ostrovov Dánskeho kráľovstva, približne 100 km severne od Kodane. Mesto sa rozprestiera na tzv. dánskej riviére. Názov pri priemernej letnej teplote vody 18 stupňov môže znieť skôr ako provokácia, ale pokiaľ máte šťastie, po prekonaní samej seba sa tu dá kúpať aj na jar – potvrdené empiricky. V divadelnom svete bude toto mesto a jeho anglický názov Elsinor navždy nesmrteľné – odkazy na Hamleta vidíte doslovne na každom rohu. To však neznamená, že by mesto bolo vyprázdnenou turistickou pascou. Slávny hrad Kronborg by obhájil svoje postavenie aj bez najslávnejšej divadelnej drámy. Dal ho postaviť v 16. storočí ako luxusnú rezidenciu kráľ Frederik II. na najužšom mieste prieplavu Øresund, ktorý spája Baltické a Severné more. Významný rozkvet zaznamenalo mesto už o viac ako storočie skôr. Kráľ Erik Pomoranský zaviedol v roku 1429 prieplavové mýto (Øresundstolden), čo okrem významných príjmov znamenalo aj kontrolu nad strategickým miestom.
Rezidencia bola súčasťou projektu Green Streets of Europe, ktorého hlavným organizátorom je festival Passage/Helsingør Teater. GSoE je zameraný na podporu tvorivého procesu projektov, ktorých hlavnou témou je záujem o životné prostredie, tvorba v podmienkach modifikovaných ekologickými zmenami a následne hľadanie úlohy umenia v aktuálnej (poly)kríze. Projekt 7 sekúnd, na ktorom pracujeme už dlhšie a ktorý má za sebou aj viacero verejných prezentácií work-in-progress, bol vybratý spolu s ďalšími ôsmimi rozpracovanými projektami. Špecifikom rezidencie je, v segmente performatívneho umenia čoraz častejšie prítomný, dôraz na proces a na konfrontáciu s lokálnymi špecifikami. Teda primárnym zámerom nie je vznik diela-produktu, ktorý spĺňa predpoklady pre nemilosrdný umelecký trh. Forma záverečnej prezentácie po rezidencii je na rozhodnutí umeleckých tímov. Napriek vyššie uvedenému sa nevylučuje ani vznik klasického predstavenia pre black-box, čo bol koniec-koncov náš prípad. Ďalším špecifikom je preferovanie inej ako leteckej dopravy, takže na rezidenciu sme cestovali tri dni a tri dni sme sa z nej vracali. Bola to ale veľmi prínosná a takmer nevyhnutná súčasť procesu, ktorá nám umožnila uvedomiť si vzdialenosti, prostredníctvom nich súvislosti a tiež príčiny mnohých (najmä historických a politických) skutočností.
Naša činnosť počas rezidencie spočívala nielen v zoznamovaní sa s lokálnym kultúrnym priestorom. Relevantný čas naplnili skúšky v štúdiu, práce na textoch pre finálne dielo a natáčanie a editovanie záznamov, ktoré budú neskôr pravdepodobne použité ako videomateriál pre predstavenie. Okrem toho som viedla v jednej z miestnych štátnych škôl workshop súčasného tanca pre teenagerov, čo bola bez preháňania výnimočne zaujímavá skúsenosť (na moje potešenie, podľa učiteľa dánskeho jazyka, ktorý sa vzdal kvôli súčasnému tancu svojich hodín, to platilo aj zo strany študentov).
Technické podmienky pre vytvorenie akéhokoľvek performatívneho diela sú pri troche zjednodušenia v zásade len čas – aby mohol byť tvorivý tím spolu, a priestor – aby mal kde byť tvorivý tím spolu. To sa v domácich slovenských podmienkach deje len veľmi zriedka, pretože spoločný čas a akýkoľvek dlhodobo prístupný skúšobný priestor sa stávajú luxusnou komoditou. Keďže vo svete, kedy VR vytvorí prakticky čokoľvek, je práca (živého) tímu a tímový výsledok (živých interpretov) hlavnou devízou performatívnych diel, umelcov a umelkyne nezriaďovanej kultúry zachraňujú práve rezidencie. Rezidencia je nádychom, je energetickou dotáciou, je vkročením do nových vôd. Aj vďaka nej som si na chvíľu prestala klásť patetickú, ale v Helsingøre predsa len očakávanú otázku – či sa vo svete umenia na Slovensku dá ešte stále byť, alebo už vlastne ani nie.
Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová
