MLOKi

Ružová rovná sa čierna

Performatívnu skupinu She She Pop založili absolventi z Inštitútu aplikovanej divadelnej vedy v Giessene, odkiaľ vyrástlo aj v našich končinách asi známejšie zoskupenie Rimini Protokoll. Ich princípy práce veľmi dobre dokumentujú, z akého podhubia súbor vychádza. Aplikovať divadelnú vedu na tvorbu znamená pre She She Pop kolektívne bádať na rôzne témy. S príznačnou divadelnou hravosťou transformujú vlastné životné skúseností do umeleckého tvaru. Na javisku sa tak objavujú analýzy vzťahov s rodičmi, problémy identity východu a západu… A taký je aj princíp Šuplíkov (Schubladen).

Tri ženy zo Západného Nemecka sa ocitajú v dialógu s trojicou žien z druhej strany Berlínskeho múru. V bezprostredných rozhovoroch, ktoré vedú, sa objavuje všeličo. Vzájomné stereotypné pohľady a skreslené vnímanie druhej strany, diametrálne odlišné spomienky na detstvo a prežívanie prvých lások či názory na rôzne dejinné udalosti ako napríklad prelomenie železnej opony. Zrážky sú pritom neodvratné. Ženy totiž vychádzajú z pevne zakorenenej pozície – identity, ktorú determinovala a vykresala ich minulosť. Ovplyvnilo ich všetko. To, ako boli vychované, to, čo im bolo vštepené vzdelaním, ako sa dívali na svet a čo pre nich znamenal. Sú doslova infikované priestorom, v ktorom dlhé roky žili. Aj preto sú ich strety veľmi vtipné. Veď sa diametrálne odlišne pozerajú na všetko od sexu (ktorú ženu z východu by neprekvapilo, že obrázky individualizovaných ženských vagín môžu predstavovať istú formu vzdoru) až po politiku. V dialógoch sa potom odráža aj stereotypné videnie, ktorými politický systém ženy doslova nakazil. V tomto zmysle za všetko hovorí asociatívna sieť, ktorú prednáša jedna z predstaviteliek tzv. Ostblocku. Z pacifistu sériou jednoduchých zamyslení vzniká fašista: „Kto je pacifista?“ –  „Pacifista je ten, kto je proti tomu, aby sa bojovalo, teda je aj proti revolúcii, teda je proti komunizmu. A kto je proti komunizmu? Predsa fašisti.“

Dianie na javisku tvorí scénickú montáž. Je to akýsi prúd obrazov, počas ktorých ženy uvoľnene tancujú na stoličkách, vedú bezprostredné dialógy, vzájomne si púšťajú rôzne piesne. Dynamizácii prospieva fakt, že sa často obmieňa princíp narácie. Inscenačné nápady sa tak až do konca nevyčerpávajú a nikdy nie je jasné, čo práve príde. Či to bude roztomilý ihravý tanec, ďalší absurdný stret alebo hudobný hit, ako ten z albumu Keine Macht für Niemand (https://www.youtube.com/watch?v=zOW6w-MFKNg&ab_channel=Justinemgg).

She She Pop umožnili nahliadnuť do šuplíkov, v ktorých boli schované notesy, denníky, zápisníky, obľúbené knihy. Z nich performerky na javisku čerpali. Je to však aj pohľad do myšlienkových šuplíkov, ktoré boli naplnené životom v odlišných prostrediach. Bizarná konfrontácia dvoch svetov v rámci jednej krajiny, ktoré boli oddelené len stenou, končí nečakanou remízou. Je to však podnetná konfrontácia, ktorá, aj vďaka nadhľadu, naznačí, že každá ružová je vlastne čierna, a že v každej čiernej je aj trochu ružovej. 

No items found

Milo Juráni

Absolvoval Environmentalistiku na UK v Bratislave a Teóriu a kritiku divadelného umenia na DF VŠMU. Je zakladajúcim členom platformy MLOKi. Okrem kritickej reflexie súčasného divadla či rekonštrukcií historických inscenácií sa zaoberá výskumom vplyvov environmentálneho myslenia na súčasné scénické umenia a ich dosahu na prírodné prostredie. Pravidelne moderuje rôzne zamerané diskusie – v spolupráci s Miestom M, združením Uhol_92 či v rámci cyklu Štúdia 12 Veda v divadle. Od roku 2015 pracuje v Divadelnom ústave Bratislava, aktuálne ako člen Centra výskumu divadla. Posledné roky sa dramaturgicky podieľa aj na výbere inscenácií pre festival Dotyky a spojenia.