Michal BelejNapriek istej dávke partizánstva bolo Tabakovej vystúpenie v divadle po predstavení kultivované. Neurážala, nepôsobila agresívne, aj napriek prevahe opačného názorového spektra si zachovala chladnú hlavu a neprepadávala emóciám. Osobne si vážim, že vyjadrila nesúhlas voči vyjadreniam Lukáša Machalu, ktorý divákov SND nazval morálnym odpadom. Ak sa na Tabakovej vystúpenie pozriem z marketingového pohľadu, podaril sa jej slušný PR kúsok, pretože vyvolala záujem médií.
Obdiv „progresívnej bubliny“ si týmto pravdepodobne nezíska, avšak jej vystúpenie sa dá porovnať so študentom Simonom Omaníkom, ktorý odmietol podať ruku prezidentovi. Tieto dva momenty porovnávam z hľadiska mediálneho efektu, nie hodnôt. Princíp je rovnaký. Osamotený jedinec ide na „nepriateľské územie“, kde deklaruje svoj postoj a je za hrdinu u istej skupiny obyvateľstva. Každý môže mať na Romanu Tabakovú svoj názor, ale ukázala skvelý politický marketing, za ktorý by sa nehanbil ani Igor Matovič.
Samozrejme, je to iba hypotéza, že Tabakovej akcia bola politický kalkul. Možno jej úprimne záleží na interných zamestnaneckých predpisoch. Ich dodržiavanie by mala zabezpečiť riaditeľka Zuzana Ťapáková, avšak Romana Tabaková sa rozhodla vziať iniciatívu do vlastných rúk. Do divadla sa dostala bez platenia cez uvádzačku, aby hercom pripomenula, že ich správanie nie je v súlade s pravidlami.
Etický kódex SND spomína v rozhovoroch aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová, pričom prízvukuje, že ho zaviedol bývalý riaditeľ Matej Drlička. To je pravda. Avšak etické kódexy majú hlbšiu problematiku a platí zásada, že koľko právnikov, toľko právnych názorov. Preto si jedna strana myslí, že vyhlásenia sú porušením etického kódexu, a druhá strana deklaruje svoje právo na protest.
V rámci etických kódexov tu však existuje dvojaký meter. Svoj vlastný etický kódex majú aj štátni zamestnanci, akými sú aj Romana Tabaková a Lukáš Machala. Nad etickým kódexom stojí navyše zákon o štátnej službe, ktorý v roku 2018 prijala vláda Roberta Fica. Štátni zamestnanci by sa mali riadiť princípom politickej neutrality, mali by uprednostňovať verejný záujem pred politickým a nemali by pôsobiť dojmom, že pri svojich rozhodnutiach uprednostňujú určitú politickú stranu alebo hnutie. Štátni zamestnanci môžu byť členmi politických strán, avšak mali by štátnu službu oddeľovať od politických aktivít. Napríklad ak Lukáš Machala vystupuje ako generálny tajomník služobného úradu, mal by hájiť verejný záujem a nemal by hovoriť v prospech SNS či chodiť do politických relácií. Ak chce robiť politickú činnosť, mal by vystupovať ako občan a nie ako štátny zamestnanec. Je to trochu schizofrénia, ale Úrad vlády vydal k etickému kódexu aj vysvetlenie.
Čo to znamená v praxi? Porušenie etického kódexu môže použiť nadriadený ako argument pre začatie disciplinárneho konania. Záverečné slovo, či zamestnanec naozaj porušil etický kódex, má až súd, na ktorý sa zamestnanec môže následne obrátiť.
Ďalší praktický rozmer je spôsob, akým sa politickí nominanti dostávajú do vysokých štátnych funkcií a ako sa následne narúša apolitický princíp stanovený zákonom. Nominanti sú často obsadení po politickej linke a pokiaľ je nadriadený zadobre so štátnym zamestnancom, je vysoko pravdepodobné, že nebude riešiť porušovanie etického kódexu a zákona. Napríklad, podľa etického kódexu by mal Lukáš Machala rešpektovať dôstojnosť a medziľudské vzťahy. Ak nazve divákov SND morálnym bahnom, je to podozrenie na porušenie etického kódexu. Avšak Martina Šimkovičová nemá subjektívny dôvod vyvodiť za to dôsledky. Miesto toho sa bude odvolávať na etický kódex SND, aby umlčala nepohodlný herecký súbor. Etické kódexy sú politické nástroje, ktoré v konečnom dôsledku nevedú k dodržiavaniu etiky, ak sa nedodržiavajú na najvyšších miestach. Je to aj obraz politickej kultúry, ktorá funguje na princípe „vodu káže a víno pije“.
Zlé podmienky v kultúre sú bremenom, ktoré sa dedí na ministerstve kultúry po desaťročia. Je to systémový problém, keďže na Slovensku sú zdravotníctvo, školstvo a kultúra na chvoste záujmu politických elít. Bohužiaľ, s Igorom Matovičom prišla politika, ktorá miesto riešení prináša iba PR kúsky. A v tejto tradícii úspešne pokračuje aj Romana Tabaková. Hoci deklaruje svoj záujem o dodržiavanie pravidiel, v celkovom kontexte to vyznieva skôr, ako keď zlodej kričí: Chyťte zlodeja!
Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková, Diana Pavlačková
Jazykové korektúry: Zuzana A. Ferusová
