(Na)sledovať svoje telo

Soňa Kúdeľová je v kontexte slovenského súčasného tanca známa ako tvorkyňa, ktorá vo svojich sólových dielach Autopilot (2017), Autocorrect (2019) a Autonomy (2021) dôsledne pracuje s autobiografickými črtami. Pracuje s osobným prežívaním reality a až denníkovo presne poskytuje divákom pohľad do svojho sveta. Na jednotlivých dielach Soni Kúdeľovej môžeme sledovať nielen spôsob, akým prijíma rôzne životné udalosti, ale aj stav súčasného sveta ako je vyhorenie alebo pandémia. Za racionalitou cítiť často silnú emóciou či spomienku. V prípade jej posledného diela Intensive Tense, ktoré malo premiéru v kultúrnom centre PAKT, je to zase stav slovenskej spoločnosti a kultúry, ktorý ju ako umelkyňu značne ovplyvňuje. Zároveň ide o jej prvé autorské choreografické dielo, v ktorom sa neobjavuje sólo. Soňa Kúdeľová spolu s Nelou Ruskovou a Danielom Račekom tu predstavujú rôzny pohybový prístup troch generácií – od racionality až po živelnú, až živočíšnu polohu. Kúdeľová ako choreografka s týmito atribútmi pracuje, ale zároveň do nich prináša svoj špecifický pohľad.

Vstup do verejnej samoty

V prvej časti performancie sa tanečníčky a tanečník pohybujú zahĺbení do seba samých. Všetci traja, otočení do inej strany a bez očného kontaktu, vnímajú svoj vnútorný svet, ktorý pohybovo skúmajú v absolútnom sústredení sa na svoj prejav. Intenzívne pracujú s rozpätím nôh a rúk, s náhlou zmenou držania tela a jeho polohy. Všetci v podobnej dynamike, ale zároveň každý s iným výrazným momentom, do ktorého sa ich telo dostane a v ktorom ustrnie. Tieto impulzy sa stávajú dynamickým prvkom celej choreografie.

Trojica pracuje s motívmi skrývania sa pred vonkajším svetom. Raček si zakrýva dlaňami tvár, naznačuje skok, ktorý ale neuskutoční. Jeho pohyb je tlmenejší, ako sme zvyknutí z jeho explozívnych emočných výpadov z rôznych iných performancií. Kúdeľová je otočená chrbtom a zakláňa sa. Celkovo v performancii pracuje výrazne s chrbtom a jeho možnosťami. Rusková lavíruje medzi krokom, otočkami a státím. Pohybové obrazy vytvára s dôrazom na balans či rovnováhu. Trojica je stále v pohybe, ktorého plynulosť ovplyvňujú krátke zastavenia. Vo svojich pozíciách sa postupne posúva doprostred a stáva sa skupinou. Nepretržite a pozorne sleduje svoje vlastné telo a pohyb, ktorý im poskytuje, až zostane uhranuto v jednej pohybovej slučke. Z choreografie tak zostal jeden prvok pohybu. Prichádza očistný proces, keď si na tvár dávajú pleťovú masku a v relaxačných polohách sa oddávajú chvíľam oddychu. Pod maskou sa síce stávajú anonymnými, ale aj komickými. Maska tu nie je použitá ako možnosť skryť sa za ňu, ale ako niečo, čo nás robí blízkymi v spoločnom procese očisty.

V závere tanečníci zostanú stáť nad projekciou z letného protestu Otvorenej kultúry na námestí SNP, ktorá sa rozprestiera na podlahe. Oni stoja na jej okraji a pozerajú sa do nej ako do časového okna, do trhliny, ktorá sa do ich životov dostala. Vstupujú vzájomne do vzťahu, reagujú na seba ako celok, ktorý sa vníma, cítia sa bezpečnejšie. Našli moment, ktorý ich dokáže spojiť do spoločného tria, z ktorého sa vracajú do svojich individualít. Už zmenení o spoločnú skúsenosť.

Porozumieť svojmu telu a mysli

Tanečný jazyk, ktorý Soňa Kúdeľová ako choreografka využíva, je plným rozvíjaním jej práce so sebou samou. Je zaujímavé sledovať pohybový slovník, ktorý využila nielen pri práci so svojím telom, ale aplikovala ho aj na inú tanečnicu a iného tanečníka. Pri interpretačnom nadhodnotení by sa dalo povedať, že trojica sa istým spôsobom z troch entít stala v závere jednou tvárou a jedným telom. Tvorivý tím sidal záležať na dĺžke prípravy diela a premene silných vnútorných impulzov do pohybovej podoby. Kúdeľová so svojím tímom absolvovala niekoľko rezidencií v Telocvični, v Divadle Štúdio tanca a v Malom Berlíne. (Takmer denníkový záznam tvorby zaznamenala aj v rámci rubriky #jenarezidencii.)

Stavy vnútornej mysle a zvnútorneného pohybu odzrkadľujú obraz vonkajšieho sveta. Ten v súčasnosti charakterizuje zvýšená nestálosť, obavy, strach, triedenie informácií, multitasking. Sú to javy, s ktorými intenzívne prichádzajú do kontaktu nezávislí umelci a umelkyne na Slovensku. Vnárajú sa do myslenia, následne do tvorby, aby vytvorili priestor pre nové podnety. Je dôležité, ako na to, čo pohlcuje dennodenne našu pozornosť a myseľ, dokáže reagovať telo. Tanečná trojica v Intensive Tense zisťuje, že to môžu byť stavy paralýzy, spochybňovania sa, ale aj príťažlivej sily, ktorá vytvára vzťahy a prepojenia.

Silné podnety z rôznych strán

Kúdeľová vie okolo seba poskladať tím, ktorý jej víziu a koncept dostane nielen do polohy rozvíjania jej zámeru. V minulosti to bol vizuálny umelec Boris Vitázek, v Intensive Tense okrem výrazných tanečných osobností spolupracovala Kúdeľová aj s dramaturgičkou Rodiou Vomvolouovou a v rámci dramaturgickej konzultácie s Yasenom Vasilevom, ďalej s hudobníkom Dominikom Novákom a svetelným dizajnérom Petrom Dologom. Na kostýmoch spolupracovali Katarína Onderková a Tereza Pavlíková. Precízne nasvietený komorný priestor PAKT-u vytvára opticky väčšie svetelné plochy, v ktorých sa môžu tanečníci pohybovať slobodnejšie. Kostýmy ladené do svetlých farebných tónov s mierne futuristickým nádychom predstavujú funkčné aj estetické možnosti, v ktorých sa tanečníčky a tanečník dobre pohybujú. V hudbe, v ktorej cítiť ambientnosť až meditáciu, sa zmeny objavujú rovnako postupne ako v pohybe. Práve v tejto zdanlivej monotónnosti cítiť znepokojnie a impulzívnosť.

Dielo Intesive Tense sleduje postupné kroky k zmene zmýšľania a reakcie tela na tieto procesy. To, čo sa na ňom a v ňom ukladá. Vytvára priestor na stretnutie vo svojej samote a vytvorenie niečoho spoločného a intenzívneho. Nejde o osudové a nezvratné momenty, skôr o krátke, často neviditeľné zmeny, ktoré si telo dokáže zapísať, aby ich dokázalo v sebe znovu objaviť. Vzniklo dielo, ktoré na malom časovom i fyzickom priestore, dokáže vyabstrahovať z aktuálnej doby to, čo si ako dôležité a cenné môžeme zobrať do budúcnosti.

Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová