Skryté objavy barokových kódov

Choreografka Katarína Brestovanská v rámci svojej tvorby hľadá významový kľúč v prepojeniach viacerých umeleckých druhov, ktoré necháva vzájomne komunikovať. Súčasne je Brestovanská známa svojím záujmom o podrobný výskum hudobných či pohybových prejavov, na základe čoho nachádza nové performatívne výrazy. Jednou z jej najsilnejších výpovedí bola performancia Medzi túžbou a smrťou, kde tiež pracovala s výrazným hudobným podkladom. V kontexte slovenského súčasného tanca je spojenie performera či performerky a živej hudby malého hudobného telesa ojedinelé. S barokovou hudbou vo svojich performanciách pracoval napríklad aj Milan Tomášik, keď v diele Off-Beat Live z roku 2014 s hudobným telesom Il Cuore Barocco nachádzal prepojenia starej barokovej hudby so súčasným pohybovým slovníkom.

Z anotácie k najnovšej performancii Brestovanskej – Codes of Bach nie je úplne jasné, či ide o rekonštrukciu dobového tanca a jeho následnú reinterpretáciu v súčasnom kontexte, alebo o intuitívnu formu, ktorá pramení skôr z voľných inšpirácií a asociácií na danú skladbu. Vďaka tejto nejasnosti však divák môže uchopiť dielo o to subjektívnejšie.

Hudobnú zložku tvorí koncert D-mol – BWV 1052 pre čembalo a sláčikový orchester od barokového skladateľa Johanna Sebastiana Bacha. Je to skladba s rôznorodou kompozíciou, v ktorej sa zo zvukov vytvárajú širšie hudobné plochy. Ján Kružliak ml. kompozíciu skladby ponechal takmer bezo zmeny a dal v nej vyniknúť najmä sínusoidám premien hudobných nálad, tempa a rytmu. Skladba dynamizuje predstavenie a neraz na seba strháva pozornosť – v týchto momentoch definuje dianie a odpútava náš pohľad od performerov. Hudba kľúčovým spôsobom ovplyvňuje charakter tanca, pauzy medzi jednotlivými časťami sa stávajú príležitosťou na spoločný výdych. Kostýmy prepájajú viaceré barokizujúce prvky (napríklad nariasené rukávy) a je v nich zakomponovaná aj jemná nahota

V kostole Klarisiek, kde bola premiéra uvedená, diváci sedeli takmer po celom jeho obvode. Jednu stranu pokrývalo hudobné teleso Spectrum Quartett. Na začiatku performeri v náznakoch predstavovali isté zaužívané znaky baroka, ako unudenosť, nadradenosť či vyumelkovanosť. Tanečnica Shaked Tadmore divákov ponúkala hroznom, ktoré roznášala na podnose. Po chvíli si strhla parochňu a v akcii pokračovala. Zvuky zavíjania, zívania prechádzajúceho do smiechu Lukáša Záhoráka, ktorý pritom sedel v dobovom kresle, evokovali atmosféru čohosi frivolného až mierne dekadentného.

Tanečníci Edita Antalová, Anna Fauro, Shaked Tadmore, Lukáš Záhorák a Zuzana Náprstková (v alternácii s Jozefom Vaľom) pod vplyvom hudby prechádzali zo sošných gest a pohybových kompozícií do plynulého tanca. Plynulý pohyb sa v tanečnej zložke pretláčal na povrch, aby sa zase a znovu dostal do strnulých gest známych z obrazov. Ak si to premietneme do súčasnosti, tak podobný princíp funguje aj pri osobných prezentáciách influencerov na sociálnych sieťach, kde v rámci pózy prezentujú seba či nejaký produkt.

Tanečníci boli počas predstavenia plne sústredení na výkon, rozvoľnená forma sa tak miestami dostávala do ostrého kontrastu s ich mimikou a gestami. Akoby v ich telách prehrmela podstata skladby a oni sa postupne dostávali do stavu určitej pasivity alebo dozvukov pohybu.

Brestovanská sa snaží nachádzať prepojenia medzi barokom a súčasnosťou, čo je markantné v scéne z prvej časti, kde sa performeri prechádzali v pózach, aké poznáme z mól na módnych prehliadkach, a vytvárali tak spektrum rôznych postáv. Tanečníci z póz prechádzali do spoločného plynulého rytmického tanca. V ďalších dvoch častiach boli tieto konfrontácie skôr pocitové. Dramaturgia s celkovou kompozíciou v prvej časti pracovala pevnejšie, potom sa rozvoľňovala, štruktúra sa fragmentarizovala, aby sa neskôr znova spojila s pohybovými citáciami z úvodnej časti. To však malo za následok určité zacyklenie a strácanie v pohybových formách, ktoré divák mohol vnímať už len ako gestá a pózy bez skrytého významu. Performancia vyvrcholila rýchlym obrazom – v kresle sa objavila žena s parochňou obstúpená spoločnosťou – ostatnými tanečníkmi. Obraz vo svojej krehkosti až vratkosti pripomínal náhodnosť dnešnej doby, kde nič nie je trvalé, práve naopak, všetko je skôr zamerané na efekt pózy, strhnutia záujmu len na okamih, nech mu predchádza čokoľvek.

Codes of Bach sa snaží o spojenie obradnosti a rituálnosti baroka, v ktorých pozoruje zárodky dnešných vzorcov správania. So zmenou doby prichádza zmena kontextu, ale kód dorozumievania sa, presadzovania vlastnej individuality, zostáva podobný.

Odborné korektúry: Barbora Forkovičová
Jazykové korektúry: Zuzana A. Ferusová