Simona BakováZa doterajšie fungovanie festivalu sa vykryštalizovala programová štruktúra pre tri festivalové dni: úvodné zoznámenie divákov a umelcov počas PechaKucha, formáty voľného tancovania Danceoke a Shakeitoff, networkingové brunche pre zdieľanie medzi tanečnými profesionálmi. Tento rok pribudli aj dva workshopy súčasného tanca pre tanečnú komunitu a študentov konzervatórií. Motív starostlivosti a liečby dotykom program tematizoval napríklad workshopom pre tanečnú verejnosť Touching and being touched i v niekoľkých pohybových dielach.
Takou bola aj inkluzívna performancia BODY RECOGNITION, ktorou organizátorky Kat Rampáčková a Michaela Sabolová z Priestoru súčasného tanca festival otvorili. Dielo vzniklo v kooperácii s fínskou umelkyňou Noorou Västinenovou a jeho podstatou je kontrast dvoch pohybovo slobodných tiel s telom znevýhodneným. V choreografii dominuje jemný vzájomný dotyk trojice tanečníčok, každá si nachádza vlastný spôsob príjemného bytia v pohybe. Rampáčková a Sabolová jemne manipulujú s telom Västinenovej, ktorá je na vozíku. Vnemový rozdiel medzi ich pohybom sa pritom darí v choreografii rozmazávať. Už vo východiskovej pozícii s rozdielom akoby nepočítajú, keď Nooru skladajú z vozíka a ukladajú na zem. V performancii sa okrem pohybu výrazne pracuje aj s hlasom, so svetlom a vizualitou, či s obrazmi vytváranými meotarom. Festivalové predstavenie sa odohrávalo v podzemí Východoslovenskej galérie, v alternatívnom betónovom black boxe, v ktorom bolo náročnejšie uplatniť efekt svetelnej a tieňovej scénografie. Ten by mal šancu vyznieť údernejšie po úprave performancie pre nový priestor.
Festival dlhodobo obsadzuje rôzne lokality mesta, interiéry aj exteriéry – predstavenia sú uvádzané vo verejnom priestore alebo sa pracuje so site specific princípom. Tým sa publikum rozširuje aj o prvotne nezainteresovaných divákov. Príkladom je outdoorová performancia THE URGE GREOWS. České naštudovanie choreografie od Ceren Oranovej, ktoré malo premiéru v roku 2022 v Plzni, bolo v Košiciach umiestnené priamo pod Dómom sv. Alžbety na Hlavnej ulici. Dielo je postavené tak, aby náhodných okoloidúcich zaujalo energiou pohybu performerov a živou hrou na saxofón. Pôvodné dvadsaťčlenné internacionálne obsadenie sa v Košiciach zredukovalo na piatich tanečníkov a dvoch hudobníkov. Expresívny pohyb v sólach aj unisono sekvenciách však fungoval v performancii aj pre päticu tanečníkov, ktorí na okoloidúcich pôsobili s porovnateľnou intenzitou.
Performancia Evy Priečkovej a Silvie Svitekovej YOU DON’T NEED TO KNOW WHY, CAROLINE stavia na vzťahu dvoch tiel a tematizuje emočné a kultúrno-evolučné prepojenie žien v sesterstve a priateľstve. Dotyky prirodzenej starostlivosti, masáž a vzájomné zbavovanie sa ťažkej energie zobrazujú performerky cez pohybovú skladbu, ktorá často pôsobí voľne a náhodne, no v skutočnosti je vyskladaná pomerne precízne. Tanečníčky pôsobia prevažne v Bratislave, v rámci tanečných komunít, ktoré medzi sebou funkčne komunikujú a tvoria. Na festival prišli z vlastnej iniciatívy, do prostredia, kde pretrváva snaha tanečnú komunitu utvárať. V stave deficitu tvorcov trvalo pôsobiacich na východe krajiny a dlhodobého rozbehu súčasného tanca v Košiciach by bolo prospešné zamyslieť sa nad možnosťami aktívneho networkingu a zdieľania medzi súbormi, organizáciami a jednotlivcami na Slovensku. Či už v rámci činnosti PST alebo mimo nej.
Nový cirkus a fyzické divadlo na festivale zastúupili predstavenia zahraničných performerov Eleni Buraniovej a Alessandra Maidu. Tanečné sólo PIUME talianskej performerky Eleni Buraniovej vystriedalo často nekonkrétnu a abstraktnú znakovosť súčasného tanca expresívnejšou divadelnou formou s kontúrami príbehu, prvkami komiky a prácou s objektom. Námet ženského prežívania Burani zobrazila striedaním nálad a sekvencií v pohybovom aj scénickom materiáli, raz vychádzajúc z textu, inokedy z piesne. Fyzicky výborne zvládnutá bola performancia nového cirkusu 2987 Alessandra Maidu v posledný deň festivalu. V nedeľu doobeda prišli aj rodičia, ktorí vnímali filozofickú rovinu, zatiaľ čo deti pútala komika a akrobacia. Fyzicky náročné sekvencie predviedol v sólovom predstavení taliansky performer pútavo a precízne. Na pozadí scény pripomínajúcej planétu opíc, preskakujúc z kameňa na kameň, odohral podobenstvo o vzniku aj zániku ľudstva.
Košický MOVE Fest si drží konzistenciu v pravidelnosti konania, čo je jeden z podstatných faktorov pre budovanie publika. Oživeniu lokálnej scény by však v rámci PST mohli pomôcť aj pravidelné aktivity pre verejnosť, rezidencie pre umelcov a aktívne nadväzovanie spoluprác s tvorcami aj mimo festivalu. Počas troch dní sa na predstaveniach aj sprievodných podujatiach totiž zúčastnilo a premiešalo množstvo ľudí. Sála Tabačky bola opakovane obsadená do posledného miesta, čo sa inokedy v Košiciach na súčasnom tanci nestáva. To je úspech, na ktorom sa dá stavať.
Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová
