Slovenský performer, tanečník a choreograf Martin Talaga pôsobí prevažne na českej scéne. Vytvoril tu už niekoľko úspešných autorských projektov a ako interpret má za sebou aj spoluprácu s Novou scénou Národného divadla Praha či súbormi Spitfire Company a Verte Dance. Svoj najnovší projekt Total Eclipse of the Heart, v ktorom tematizuje telo a sexualitu, predstavil v decembri v pražskom divadle Ponec a vzbudil ním rôznorodé reakcie.
Pochádzaš zo Slovenska, choreografiu si však študoval na HAMU v Prahe, kde dnes tiež pôsobíš ako tanečník, performer a choreograf. Ako vnímaš svoju pozíciu na českej scéne ako Slovák?
Myslím si, že česká a slovenská scéna sú veľmi prepojené. Aj na Slovensku mám kamarátov tanečníkov, všetci sa poznáme, aj keby sme nechceli. Na začiatku som v Česku absolvoval spolupráce s ukotvenými súbormi, osobnosťami v oblasti súčasného tanca. Bola to cenná skúsenosť, ale postupom času som začal hľadať inšpiráciu aj mimo tejto komunity. Zároveň sa snažím chodiť aj domov na Slovensko, je mi blízke a som tam veľmi rád. V Oravskej Polhore, odkiaľ pochádzam, máme folklórne zoskupenie, ktoré tvorí veľká časť mojej rodiny. Keď som v Prahe, som stále v pohybe a zároveň veľa cestujem, folklór má pre mňa ukotvujúci charakter, navracia a uzemňuje.
Formálne postupy súčasného tanca a slovenského folklóru sa v tvojich projektoch a spoluprácach kontinuálne prepájajú. Nakoľko teda slovenská ľudová hudba a tanec reálne ovplyvňujú tvoju tvorbu?
Zrejme neviem urobiť dielo, v ktorom by nebol aspoň kúsok folklóru. Aj vo Faunovi, keď hrám na píšťalku, veľa melódií je práve zo stredného Slovenska. Pri folklórnych dychových nástrojoch ako sú gajdy, píšťalky a fujara sa dá po melodickej stránke nachádzať mnoho variácií. Takisto vnímam ako nekonečný zdroj inšpirácie ľudové povesti, mýty a báje. V ľudových príbehoch je vo veľkom zakorenená erotickosť a sexualita skrz metafory a samotné rituály. Dokazuje to, že ide o niečo, okolo čoho sa ľudská myseľ odjakživa sústreďuje, čo patrí k životu a nie je preto potrebné odsúvať to stranou. Práve to bola jedna z inšpirácií pre nové dielo Total Eclipse of the Heart. Zároveň je folklór veľmi bohatý aj na vizuálne podnety.
Pôsobíš hlavne v oblasti súčasného tanca a fyzického divadla. Ktoré tendencie považuješ v tejto sfére aktuálne za výrazné a z ktorých čerpáš i ty?
Snažím sa neuzatvárať sa, či už v rámci jedného žánru alebo komunity ľudí. Je to otázka nastavenia a čerpania inšpirácie, ktorá sa potom odrazí aj v tvorbe. Zároveň sa snažím nebrať sám seba ani svoju tvorbu príliš vážne. V tom mi veľmi pomáha práve folklór a v poslednom čase Drag. Predstavuje pre mňa ďalšie polohy a veľkú dávku nadsádzky. Mám pocit, že v našich končinách sa zábavná a komerčná forma stále vníma ako nízke umenie, a naopak žáner súčasného tanca ako niečo vyššie. Niekedy používam viac metafory, niekedy zase hovorím veci úplne narovinu, lepšie tomu potom rozumie aj divák. Humor vnímam ako formu nadviazania komunikácie, nie ako niečo, čo nevyhnutne znižuje úroveň.
Niektoré z diel si vytvoril priamo pre priestory galérií, preto ma zaujíma – čo ty a žáner performancie?
Je pravda, že som prestal vyhľadávať vyslovene divadelné sály. Galerijné priestory sú viac otvorené telu, nahota je tam prijímaná voľnejšie, a to aj divákmi, naopak v divadelných priestoroch pôsobí príliš hutne. Práve táto voľnosť korešponduje s mojou snahou o to, aby telo nebolo vnímané iba sexuálne. Ide to lepšie, keď je telo zobrazované bez štylizácie a divadelných prostriedkov. Aj preto bol pre mňa trocha šok ísť s projektom Total Eclipse of the Heart späť do divadla. I tu je však nahé telo využité inak – nahota je spojená priamo so sexuálnou tematikou, čo vzbudzuje ešte silnejšie emócie.
Tému sexuality tu spájame aj s rituálom a vnímame ju ako látku, ktorú zbavujeme mystifikácie. Tým, že mám tieto témy vnútorne spracované, nebojím sa ísť niekedy do podobných krajností. Zároveň dielo nie je nijakým spôsobom príliš „edgy“, ak ho vnímame v európskom umeleckom kontexte. V zásade hovoríme o láske ako slobode, o tradičnom postavení muža a ženy a ako sa tieto predstavy dajú narúšať. Tému lásky, sexu a rituálu zastrešuje udalosť svadobného obradu. A opäť pracujeme aj s nadsádzkou a humorom.
Ako dlho sa formoval koncept Total Eclipse of the Heart a ako prebiehal tvorivý proces?
Podarilo sa nám na spoluprácu prizvať drag umelkyňu Just Karen, ktorá je dlhodobo mojou inšpiráciou. S brazílskou performerkou Helenou Araújo sme už spolupracovali na projekte Let’s Dance / Poďme na tanec a odvtedy sme vyhľadávali ďalšiu možnosť spoločnej tvorby. S hercom Petrom Šmídom som tiež spolupracoval na niekoľkých predošlých projektoch. Keďže sme každý z trocha iného prostredia, na začiatku som mal obavy zo spoločného fungovania, ale tvorivý proces počas letnej rezidencie v invalidovni v Karlíne sa ukázal ako jedna z najlepších a najintenzívnejších skúseností v mojej kariére.
Podarilo sa nám vytvoriť si intímne tvorivé prostredie. Pochopil som, že existencia vnútorného sveta medzi nami, s ktorým potom pôjdeme von, je niekedy podstatnejšia ako precíznosť techniky. To sa odrazilo aj v okamihu, keď si Just Karen mesiac pred premiérou zlomila nohu. Bola to komplikácia, ale sama jej prezencia bola pre nás podstatnejšia ako plná kondícia niekoho iného. Inscenácia bolo fyzická, ale nestavali sme ju na tanečných princípoch. Rozhodli sme sa objavovať nové cesty komunikácie. Skúšanie v nedivadelných priestoroch invalidovne nám zároveň svojou špecifickosťou dalo nový náboj a ponúklo iné podnety.