Šiesty ročník festivalu nového cirkusu Cirkul’art v Medickej záhrade odštartovala dvojica mímov Mute Mime z Thajska. Študenti slávneho slovenského míma Milana Sládka si získali priazeň už úvodnými gagmi, keď nás schladili vodou z malých pištoliek a následne sa na nás zahnali vedrom. Neliala sa z neho však voda, ale lupienky kvetov. Na rozdiel od ostatných účinkujúcich Thajčania vo svojom vystúpení naznačili príbeh aj s dejovou krivkou. Stvárňovali fázy zaľúbenia sa a úprimnej lásky, ktorá pretrvá od prvého stretnutia až po smrť. Variabilné, na kartón namaľované polovice srdca boli raz perami, inokedy krídlami. Tvorcovia citlivo a s láskavým humorom ukázali, že starnutie a smrť vôbec nemusia byť desivé a že aj v neskorom veku je vo vzťahu prítomná hravosť. S plastickými maskami starčekov so svätožiarou nad hlavami sa ich spoločný osud spečatil v nebi.
Hlavným prvkom v predstavení Eisuke Saito z Japonska bolo diabolo, ktoré protagonista vyhadzoval do výšok či dokonca točil na vejári. Po čase sa však tento trik stal trochu zdĺhavým a opozeraným (diabolo sa vyskytlo v mnohých vystúpeniach, čo mu postupne uberalo na čare) a chýbalo mu napätie. Eisuke Saito za tanečných pohybov, pripomínajúcich tradičné japonské umenie, nemodeloval z tvarovacích balónikov zvieratká, ako býva zvykom, ale ružu. Najväčší zážitok malo dievčatko, ktoré si za spoluprácu vyslúžilo balónikového policajta. Celkovo bol však kontakt japonského tvorcu s divákmi rozpačitý. Navyše dlhé sekvencie, keď sa „len“ pohrával s balónmi alebo točil diabolom nijako zvlášť nezvýšili atraktívnosť zážitku.
Skupina mladých umelcov Stribe Tribe Cirkus zo Slovenska odetých v pestrých pásikavých kostýmoch v bielo-modro-čiernych farbách vytvorila vizuálne pôsobivé predstavenie. Tanečné čísla v spojení s množstvom predmetov – kužele, zástavy, šatky, buugengy, loptičky a hula hoopy vyvrcholili vzdušnou akrobaciou. Tvorcovia do svojej šou vtipne začlenili motívy obdivovania akrobatov – pri tom ako sa jeden z nich točil v obrovskom cyrwheele, ho ostatní nadšene povzbudzovali s transparentmi a plyšákmi. Nechýbala ani selfie tyč a narcistické fotenie sa pod akrobatkou, ktorá sa vznášala nad ich hlavami. Pre ženskú časť súboru boli typické ladné tanečné momenty, zatiaľ čo u mužov prevažovali vtipné potýčky a vzájomné prekáranie.
Komici Les Foutoukours z kanadského Montrealu spojili prvky populárnej akro jógy (ktorej kurz v tom čase mimochodom prebiehal v inom kúte Medickej záhrady) s akrobaciou na stoličkách. Dvaja šialení klauni – jeden malý, ktorý vyskakoval na plecia toho veľkého – sa neustále podpichovali, porovnávali kto má väčšie svaly, vydávali rôzne pazvuky či vrteli zadkami. Kanaďania tvorili zohratú dvojicu, ktorá svojím autentickým optimistickým prístupom dokázala upútať divákov.
Poslední dvaja improvizátori Mr. Quirk z Nového Zélandu a Rakúšan El Diabolero boli skôr sklamaním. Nedarilo sa im udržiavať živý kontakt s publikom a ich vystúpenia pôsobili nepripravene. Najmä druhý spomenutý okrem už toľkokrát obtočeného diabola komentoval okoloidúcich či sa bezradne obracal na divákov, aby podišli bližšie a pomohli mu zvýšiť jeho energetické prúdenie. Niekto tú energiu ale zrejme zablokoval…
Keď program pomaly začínal unavovať, stačilo sa porozhliadať vôkol, kde sa zo zúčastnených rozradostených detí s pomaľovanými tvárami a balónmi v rukách tiež stávali mali cirkusanti, tanečníci, akrobati a lezci po stromoch.