Ak je bytostné (vnútorne dané) jadro človeka poprené alebo potlačené, človek ochorie, niekedy viditeľne, niekedy skryto… Toto vnútorné jadro je krehké a jemné a ľahko ho prehluší zvyk a kultúrny tlak… Aj keď je poprené, zostáva pod povrchom, neustále usilujúce o aktualizáciu. Každé odpadnutie (od nášho jadra), každý zločin proti našej prirodzenosti sa zaznamenáva do nášho nevedomia a spôsobuje, že sebou pohŕdame.
Človek môže jednať pre seba len vtedy, ak má prístup k vlastným túžbam, k vlastným pocitom, k vlastnému telu. Ak nemá človek tento prístup, nemôže si priať, nemôže túžiť, nemôže sa projektovať do budúcnosti a počiatočná vôľa zomiera pri pôrode.
Proces vznikania túžby je komplexný proces, zahŕňajúci psychologické, sociálne, kultúrne, náboženské a iné vplyvy. Pre zdravého jedinca je nerozlučne spätá s hodnotami akými sú sloboda, vôľa, pravda, voľba, zmena. Našim zámerom bolo objaviť stav, kedy vieme, po čom túžime, čo sú naše najvnútornejšie túžby, ako ich vyjadríme na individuálnej alebo skupinovej úrovni. Ale zároveň nelipneme na nich akoby len túžby boli v našom živote dôležité. Skrátka sú tam, žijem ich, zahŕňam nimi citlivo okolie, veľa počúvam, pomáham druhým na ceste k ich vlastnej túžbe. Ten stav sme nazvali voľným úsilím, alebo efforless being.
Bytie je človeku nielen dané, ale taktiež sa od neho vyžaduje. Človek je za svoje bytie zodpovedný: doslova, žiada sa od neho odpoveď, ak je mu položená otázka, čo zo seba urobil? Ten, kto sa pýta, je jeho sudcom, je to totiž on sám. A nikto nás k nemu nedostane bližšie, ako my sami.
Autor diela: Katarína Brestovanská
Dramaturgia: Jana Smokoňová
Obsadenie: Katarína Brestovanská
Scénografia: Sebastián Komáček
Kostým: Petra Kovács
Hudba: Adam Dekan, Martin Iľanovský
Produkcia: Katja Thalerová
Pohybová asistencia a supervízia: Andrej Petrovič
Svetelný dizajn a technické zabezpečenie: Slavomír Šmálik a kol.
