PiNKBUS čerí umelecké vody oslobodzujúcou queer energiou

Platforma PiNKBUS vytvára nové žánre na pomedzí drag show a pohybovej performancie. Do svojich diel vnáša priam odzbrojujúcu dávku autentickej energie, bezprostrednosti, vášne a rýdzej radosti zo sebavyjadrenia. Súbor založilo etablované a oceňované divadelné a tanečné umelctvo spoločne s drag queens z pražských klubov, ktoré rozhodne neboli v hľadáčiku náročného publika. V ich tvorbe sa prelína opulentná, burleskná travesty/drag estetika s filozofickými reflexiami pálčivých tém súčasnosti – od hodnotových neistôt a hľadania identity až po nekompetentnosť a nekultúrnosť slovenskej politickej reprezentácie.

PiNKBUS na seba upozornil niekoľkými komponovanými večermi v kabaretnom štýle, behom ktorých sa im podarilo prilákať, nadchnúť a spojiť fanúšikov drag, queer komunitu i náročné publikum. Táto schopnosť spájať na prvý pohľad nespojiteľné sa naplno prejavila aj v ich prvom ucelenejšom kuse Fallen Olymp. Inscenácia svojrázne spracováva motívy z antickej mytológie. Staroveké mýty sú plné postáv, ktoré by sme dnes nazvali queer, trans či drag, o explicitnej sexualite a „ľahkých mravoch“ božstiev nehovoriac. Martin Talaga ako režisér a Tomáš Procházka ako dramaturg tu však nezostávajú iba pri zobrazovaní krásy genderovej fluidnosti. Ostrovtipne glosujú archetypálne príbehy plné násilia a amorálnosti a zamýšľajú sa nad hodnotovou prázdnotou dnešnej doby.

Už Nietzsche vyslovil myšlienku, že Boh je mŕtvy a my sme ho zabili. V podobnom duchu rámcuje inscenáciu Fallen Olymp otázka: čo sa stalo s antickými bohmi, keď v nich ľudia prestali veriť? Bohovia vo Fallen Olymp neprestali existovať, ale rezignovali na hľadanie vlastného zmyslu. Uzatvárajú sa pred svetom, hnijú znútra a svoju zbytočnosť a nekonečnú nudu pretavujú do deštruktívnej márnosti.

Sled výstupov osciluje medzi pohybovým divadlom, činohrou, stand-upom a vizuálnymi inštaláciami, v ktorých centre sú najrôznejšie podoby ľudského tela. Jednotlivé obrazy nevytvárajú jasný dramaturgický oblúk ani jednotnú myšlienku, skôr sú mozaikou prekrútených archetypov. Autori v nich spochybňujú stereotypy a načrtávajú rôzne témy, ktoré si každý poskladá sám ako dieliky skladačky.

Dystopický obraz Olympu, ktorý pre ľudstvo prestal existovať, podporuje i prostredie divadla Venuše ve Švehlovce – ošarpaná sála v štýle art deco má silný genius loci a priam symbolizuje zašlú slávu. Javisko tvorí stupňovitá elevácia, na ktorej v dymovej clone znudene polihujú bohovia a snažia sa vyplniť nekonečný čas. Dominantným scénografickým prvkom sú svetelné pásy, ktoré uprostred javiska visia zo stropu, a ako sa v priebehu predstavenia ukáže, symbolizujú Dia.

Každá z božských postáv má v inscenácii svoju jasnú rolu i posolstvo. Stand-up komik Dionýzos v podaní Karla Vladyky alias drag queen Just Karen sa neustále snaží na lenivosťou presiaknutom Olympe rozprúdiť zábavu. Hoci ostatných bohov jeho snaha necháva celkom chladnými, publikum si svojou queer energiou, charizmou a nekorektnými vtipmi jednoznačne získal. Sebaironicky afektuje, s pomocou amatérskej prezentácie na televíznej obrazovke chrlí zo seba jeden vtip za druhým a pritom lascívne pomrkáva na diváctvo.

Postavu Afrodity predstavuje burlesque performer Chlorophyll von Needle. Podobne ako Vladyka nešetrí sebairóniou, Afroditino zrodenie z peny je zobrazené pomocou bublifukov. Ako správna bohyňa krásy ostentatívne predvádza svoje takmer nahé telo a s pomocou dvoch sluhov s kamennými výrazmi sa nakrúca na mobil ako beauty influencerka. Bizarnú sexualitu zobrazujú aj ďalšie postavy – Éros (Jaro Viňarský) oblečený v gýčových pestrofarebných slipoch a jeho otec Áres (Michal Freriks) v boxerskom odeve zvádzajú štylizovaný zápas, ktorý postupne naberá erotický podtón.

Zvrhlému počínaniu bohov trochu rozhorčene, ale pasívne po celú dobu prihliada Héra (Viera Pavlíková), ktorá po rezignovanej spovedi v štýle vysokej činohry dobrovoľne, s vedomím vlastnej zbytočnosti, odchádza na večnosť – a ako matka tým pretrháva nekonečnú existenciu rodu. Do podsvetia ju sprevádza extatická Persefona v podaní Heleny Araújo, ktorá v svojom intenzívnom a veľmi energickom výstupe stelesňuje diabolskú a deštruktívnu silu nenávisti, bolesti a túžby po pomste.   

Fallen Olymp je komplexné dielo plné kontrastov, ktoré charakterizuje spájanie a rešpekt k autentickej ľudskosti – hodnoty, ktoré sú zapísané v DNA platformy PiNKBUS. Na javisku sa tak stretávajú etablovaní alternatívni umelci a umelkyne, činoherná herečka staršej generácie i drag queens, v hľadisku zase intelektuálne publikum i pestrá paleta návštevníkov drag shows.

Inscenácia neprináša žiadne ucelené posolstvo ani návod na interpretáciu – všetky postavy a príbehy sú ambivalentné. Napriek tomu je v nej zakódovaný jasný postoj. Travesty či skôr drag sa vďaka platforme PiNKBUS mení z okrajovej a dekadentnej zábavy pre špecifické publikum na silný symbol slobody prejavu a odvahy spochybňovať normy ľudskej prirodzenosti. A práve táto umelecká a spoločenská výpoveď, dnes tak naliehavá a oslobodzujúca, prináša diváctvu z rozmanitých prostredí kýženú úľavu od každodenných politických, sociálnych a kultúrnych represií.

Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykoví korektúry: Anna Zajacová