Estráda aj cirkus. O Bohu aj o ničom

Ešte pred začiatkom predstavenia vchádzajú diváci a diváčky do iného sveta. V jemne osvetlenej miestnosti nového priestoru Divadla Stoka najprv miesto vstupenky dostanú koláčik šťastia. Vľavo voňajú pukance z miniatúrneho stroja na popcorn, pri ktorom sedí Tilajčík, a vzadu návštevníkov láka Michaela Fech na veštenie z pexesa. Vyveští vám nového partnera aj potrebu zubnej prehliadky. Vstup do samotnej divadelnej „sály“ je okázalý a prekvapivý. Štvorcový priestor javiska je zmenený na arénu, ktorú ohraničujú zamatové látky tmavoružovej až červenej farby. Všetko má výrazne cirkusový charakter, rovnako tak aj performeri v obopnutých, až gymnasticky pôsobiacich dresoch a s výrazným líčením. Nasleduje séria výstupov, v ktorých sa miešajú civilné prehovory, vtipné aj kontemplatívne choreografie, vážna hudba i nahrávky všemožného druhu.

Tilajčík s Fech sa snažia v autorskom texte obsiahnuť širokú škálu súčasných problémov. Azda najvýraznejšie vyznieva téma nenávisti a netolerancie. Už v samotnom úvode nám performeri dávajú kvázi prednášku, ako dosiahnuť lepší život – nenávidením všetkého a všetkých okrem seba. Popritom predvádzajú rôzne pohybové variácie s nádychom cirkusu, avšak ich prevedenie je svojou nedokonalosťou a nevydarenými pózami vtipné – zrejme účelovo. Následne vo svojich prehovoroch otvárajú témy, ktoré „hýbu“ aktuálnym spoločenským diskurzom – rodové stereotypy, ideál telesnej krásy, heteronormativita, netolerancia voči LGBTI+, hľadanie spasiteľa a pod.

Každý z výstupov má inú poetiku. Raz je slovo sprevádzané pohybom a premysleným svetelným dizajnom, inokedy všeobecne známym hudobným odkazom. Na scéne sa tak odohrá paródia gymnastického čísla so stuhami na šláger Poupata od Michala Davida, ale aj vtipné krstenie interaktívnych hračiek menami „hrdinov“ ľudských dejín, ktoré sa následne všemožne pohybujú po priestore. Súčasťou diela je však aj rozprávka Dievčatko so zápalkami, lip sync árie Kráľovná noci či úvodné slová zo znelky k seriálu Herkules, a tam tento výpočet nekončí. Niekedy vzniká až dojem estrádnej šou. Je to naozaj pestrý mix, ktorý vždy prekvapí, pobaví a vzbudí pozornosť, no po čase sa začne rozpadať a je ťažké sa zorientovať v tom, o čom vlastne celé dielo je. Totižto vypovedá všemožne o všemožnom, až je neuchopiteľné.

Akoby dielu chýbalo ticho. Každá chvíľa je vyplnená slovom či hudbou. Prechody medzi jednotlivými scénami sprevádzajú zväčša banálne rozhovory na inú tému, ktoré odvádzajú pozornosť a nenechávajú priestor na vnímanie. To by nebol problém, ak by súčasťou celku neboli aj kontemplatívnejšie, pohybovo-vizuálne podnetné pasáže a jednotlivé slovné výstupy mali medzi sebou aspoň ako-také obsahové prepojenie.

WHERE IS YOUR GOD NOW? funguje predovšetkým ako komentár k súčasnej spoločensko-politickej situácii. Tilajčík s Fech opäť v spolupráci s hudobníkom Igorom Fechom a choreografkou Nikoletou Rafaelisovou otvárajú aktuálne témy ako všeobecne sa stupňujúca nenávisť, netolerancia a hnev, ktoré sú podporované stereotypnými spoločenskými požiadavkami či normami. Na podobné inscenácie, poskladané z civilne, niekedy až banálne znejúcich rozhovorov, ktoré ale vystihujú podstatu aktuálneho celospoločenského diania, sme už v našom divadle pomerne zvyknutí – zo Stoky, SkRATu či z Disku (táto podobnosť je pritom logická, vzhľadom na predošlú tvorivú spoluprácu Tilajčíka a Fech s režisérom Blahom Uhlárom). Zoskupenie H.R.H. však prináša do tohto zoznamu aj novú, vlastnú poetiku. Na jednej strane je to snaha o výtvarnejší jazyk, ktorý sa ale „neprežíva“ – je narúšaný odstupom a humorom. Na druhej strane kombinácia rôznych odkazov ukrytých v hudbe a jej eklektickom výbere zase dodáva slovám vtipné kontexty. Zatiaľ čo prvá spolupráca tohto tvorivého tímu bola ucelená a jedine hudba prinášala prekvapenie zo štýlovej nejednotnosti, v druhom diele je táto rôznorodosť dominantným princípom vo všetkých zložkách. Preto to síce v tomto diele vôbec nevadí, no rozdrobenosť tém, odkazov a vnemov zároveň spôsobuje, že sa obsah štiepi až rozpadá.

Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová