Honba za (svätým) pokojom

Stíšiť sa a uvidieť hviezdnu oblohu

Tvorivé duo režisérka Lucia Svobodová a bábkoherečka Miroslava Mravcová vychádzalo pri tvorbe inscenácie z rovnomennej knihy Zuzany Dušičkovej. Z jednoduchého príbehu pudlíka Tima, ktorý žije v meste a má strach z plánovanej stanovačky v lese, vytvorili dielo, ktoré adekvátnym spôsobom stimuluje detskú zvedavosť.

Scénografia Márie Stanko v interiérovej verzii pozostáva z veľkého stanu umiestneného na javisku. Dej sa sústreďuje okolo pňa, ktorý Miroslava Mravcová využíva ako prostredie lesa a čistinky, ale aj ako plochu na projekciu nočnej oblohy. Vizuálnu atraktivitu inscenácie dopĺňa žlté a tmavozelené osvetlenie, ktoré symbolizuje striedanie dňa a noci. Nočné dobrodružstvo Tima a jeho nového priateľa, netopiera Štrubika napĺňa primárny edukačný rozmer inscenácie, keď postavy spoznávajú nočnú oblohu. Bábkoherečka postupne na peň ukladá hviezdy, usporadúva ich do tvaru jednotlivých súhvezdí a premieta na kupolu stanu. Detského diváka pritom nezahlcuje výpočtom vesmírnych telies, sústreďuje sa na tie najznámejšie. Rovnako efektívne pracuje s figúrami – marionetami Tima a Mirky, a zdola vodenými bábkami psov Cézara a Belka a netopiera Štrubika. Jednoduchými akciami (naháňanie sa zvierat, imitovanie lesných zvukov, skúmanie čistinky) oživuje dej rozprávky. Dôraz však performerka nekladie len na spoznávanie prírody, ale aj na prekonávanie strachu, stíšenie sa v uponáhľanej dobe či dôležitosť opúšťania mestského stereotypu. Atmosféru stanovačky dopĺňa hudobná zložka. Miroslava Mravcová počas predstavenia hrá na ukulele piesne pripomínajúce táborákové skladby, čím akcentuje rozdiel medzi mestským prostredím, ktoré Mirka s Timom opúšťajú, a lesom, v ktorom spoločne bádajú.

A čo si želáš ty, Ondrej?

Režisér Matej Truban prináša vo svojej inscenácii Zlatá rybka inovatívnu interpretáciu klasického rozprávkového príbehu. Dobrosrdečného rybára stvárňuje Ondrej Gajdoš, ktorý otvára predstavenie hrou na ukulele. V jeho repertoári sú skladby ako Atlantída či Drunken Sailor evokujúce prímorské prostredie. Samotný príbeh uvádza herec krátkou diskusiou s detským publikom o obľúbených voľnočasových aktivitách, čo ho plynule vedie k opisu svojho hobby – rybárčenia. Problematickým prvkom v tejto časti môžu byť odkazy na iné klasické diela – Verneho Dvadsaťtisíc míľ pod morom, Hemingwayovho Starca a more či Kráľovu Zakliatu pannu vo Váhu a divného Janka. Detskému divákovi je najbližší odkaz na Andersenovu rozprávku O malej morskej víle. Podobne môže pôsobiť aj skladba Maluj zase obrázky Hany Zagorovej, ktorá však podporuje hodnoty vyplývajúce z inscenácie – dobrosrdečnosť, pokoru a spokojnosť s tým, čo človek má. Autor hry Matej Truban inovuje známu rozprávku výmenou postavy chamtivej manželky za bývalého spolužiaka, ktorý Ondreja šikanoval. Opúšťa stereotypný výklad, v ktorom je pôvodkyňou mamonárstva žena, čím poukazuje na to, že pri otázkach morálky na rode nezáleží.

Tvorcovia pracujú so stereotypmi, ktoré sa týkajú fyzického vzhľadu. Scénografka Michaela Truban Zajačková vytvorila manekýna moletného rybára Ondreja, ktorý kontrastuje s postavou Kevina zobrazeného ako symbol ideálnej mužskosti – bábikou Kenom. Na prvý pohľad atraktívne pôsobiaci Kevin znázorňuje povrchné hodnoty ziskuchtivosti a materiálnosti. Ondrej naopak predstavuje ľudskú dobrotu, láskavosť a (až nezdravé) uprednostňovanie potrieb iných pred svojimi vlastnými. Inscenácia jasne komunikuje dôležitosť správnych hodnôt, a zároveň upozorňuje, ako ľahko môže byť človek obeťou manipulácie.  

Pokoj, mier a pokora

Timo a hviezdna obloha poskytuje rodičom a deťom priestor podporujúci detskú zvedavosť a nabáda k stíšeniu od hluku mesta a uponáhľanej doby. Využíva pritom prostriedky, ktoré nevedú k roztriešteniu pozornosti dieťaťa, naopak dovoľujú pomaly objavovať záhady nočnej oblohy. Tvorivý tím v tomto prípade umne pracuje aj s vytváraním bezpečného priestoru – hoci využíva noc, tmu a prostredie lesa ako prvky, ktoré môžu viesť k strachu, herečka Miroslava Mravcová obecenstvo uisťuje, že v tomto konkrétnom prípade im nič nehrozí. Zlatá rybka významne pracuje s intertextovými odkazmi na hudobné a literárne diela, ktoré detský divák nemusí poznať. Napriek tomu je posolstvo inscenácie zrozumiteľné.

Obe inscenácie predostierajú detskému publiku idylický obraz sveta, s ktorým sa stretáva čoraz menej. Zvlášť pozitívne je, že akcentujú hľadanie a nachádzanie pokoja namiesto nezmyselného naháňania sa za materiálnymi hodnotami. Vlastnou estetikou tlmočia dôležité posolstvá, ktoré majú edukačný rozmer, vedú k formovaniu kladných hodnôt a postojov detského diváka aj ich predstavivosti a zvedavosti.

Odborné korektúry: Lenka Dzadíková
Jazykové korektúry: Zuzana Andrejco Ferusová