MLOKi

Nostalgia (Zápisník titulkovača, deň piaty)

Pred posledným predstavením festivalu sa u titulkovača miešajú dva protichodné pocity. Na to si zvyknite. Nesmierne sa teší, že festival konečne končí a on bude mať opäť voľné večery a popoludnia na to, čo obvykle robí, keď netitulkuje (nič?). Zároveň však cíti akýsi smútok za niečím, čo končí. Titulkovač odchádza z krajiny festivalovej istoty do víru veľkého sveta, kde tým najväčším problémom nie je chýbajúci slajd ani improvizujúci herci. Odchádza do sveta, ktorý ho straší i láka zároveň. A sám nevie, prečo tam ide.

Poznámka č.1 alebo čo si titulkovač myslí po zbiehačke: Pecko je génius. Presne ten typ, u ktorého sa pýtate, čo by z neho mohlo byť, ak by nerobil to, čo robí. Mohol by byť šialeným vedcom, dokonalým detektívom alebo tajným poradcom vládcu sveta? Áno, asi áno, ale čo teraz, keď si už raz vybral divadlo?

Poznámka č.2: Nepovedal by som, že zbiehačka bude natoľko odlišná od samotného predstavenia. Pauzy, kostýmy, rekvizity… Ale text je ten istý – od slova do slova. To, čo minule zvládli národní herci pri rytmizovanom texte Rechnitzu, dokážu bystrickí herci pri takomto „voľnom texte“ akoby mimovoľne. Nedržia sa ho ako kliešte, ale ako skúsený šofér volantu – niekedy aj jednou rukou, ale nikdy nebudete mať pocit, že ide inam ako by sám chcel.

Poznámka č.3: Všetci kamsi odchádzajú. A čo, veď sa vrátia, či? Len ja nikam neutekám. Slová sú pekne zarovnané s ich textovou podobou. Kam by som sa ponáhľal?

Poznámka č.4: Svadba detí – prsteňom je „sklenka“ (vysvetlenie pre generácie súčasných deti: sklenka je sklenená guľôčka používaná pri analógovej hre s názvom Guľočky alebo guľky). Milujem metafory, analógie, javiskové nápady, hravosť, či (doplň slovo, ktoré na to používaš ty). Práve pre pre takéto divadelné drobnosti mám rád Peckove réžie.

Poznámka č.5: Už tomu začínam rozumieť. Akože z každej generácie niekto niekam utiekol. A asi to je zlé. I keď zatiaľ neviem, prečo. (oni sa stále držia textu)

Poznámka č.6: Z otcovej ani maminej strany nikto neodišiel. Nemám prúbuzných v zahraničí. Nerozumiem tomuto pohľadu utečencov. Veď aspoň má každý potom niekoho “tam von”, u koho môže prespať, až pôjde do sveta na skusy. Ja mám iba brata v Prahe. (mám pocit, akoby oni išli podľa titulkov a nie ja podľa nich)

Poznámka č.7: Keď sa pozriem sám na seba, ja som vlastne tiež utiekol. Minule som sa preriekol: „Pôjdem domov a potom sa vrátim sem, za hranice (do Bratislavy).“ Som zlým človekom, keď žijem v zahraničí? Ale o tom boli Single radicals. Toto je predsa o niečom úplne inom! (úžasné, oni sa ani raz nepomýlili – dokonalé divadelné stroje)

Poznámka č.8: Treba vymyslieť spôsob, ako titulkovať textové prestrelky! Asi navrhnem titulkovacej rade iba stručne prepisovať obsah rozhovorov, miesto otrockého držania sa javiskového textu. Alebo prinútime hercov držať sa rýchlosti, akou sú ľudia schopní čítať. Na to by v divadelnom zákone mohol byť paragraf: „Neprerečieš rýchlosťou väčšou, než je rýchlosť čítania u najpomalšieho čitateľa v hľadisku.“

Poznámka č.9: Závesy, to som už kdesi videl. Myslím, že to bolo čosi od BDNR. Alebo to bola Seňora v Prešove? Musím sa ísť niekedy pozrieť na predstavenia priamo Na Rázcestie. Predstavujem si, že tam majú plytké, široké, nízke javisko, nad ktorým je sieť oceľových laniek (podobná internetu) na zaťahovanie rôznofarebných opôn.

Poznámka č.10: Koniec.

Poznámka bez čísla: Festival skončil, chopte sa ich pochopovia. Je čas na porotu, aby rozhodla čo je čo a čo z toho si čo zaslúži. Ja pridávam obligátne: Podobnosť mojich textov s rozhodnutia porôt či s mojimi alebo vašimi predstavami o novej dráme je nielenže náhodná, ale celkom iste vylúčená.

No items found

Matej Moško

Matej Moško

Na strednej škole som tvoril literárne, na VŠMU prišli kritické roky a tvoriť som prestal. Momentálne ma môžete čítať na MLOKoch, na Monitoringu divadiel a občas aj v časopise kød - konkrétne o divadle.

K tvorbe som sa vrátil až na konci štúdia, kedy sme v roku 2012 spoločne s režisérkou Zuzanou Galkovou pripravili v Štúdiu 12 satiru na umelecké teórie "Improvizácia na hrušky". Na jar roku 2013 sme v tom istom priestore premiérovali politický mikromuzikál "Opičí štát". Po týchto dvoch autorských textoch sme v októbri 2013 na Akadémií umení v Banskej Bystrici znova spoločne uviedli inscenáciu Fjodor a bratia (na motívy Bratov Karamazovcov napísala Nina Ivanovna Čerkes).

V rokoch 2012 - 2014 som bol šéfdramaturgom internetového rádia TLIS. V roku 2016 som absolvoval dokrandské štúdium na Ústave divadelnej a filmovej vedy s témou "Od hry s performatívnym základom k umeleckému dielu."

Momentálne fungujem ako tvorca na voľnej nohe. Uvádzam a pripravujem vedomostný kvíz Turban Quiz, glosátorskú show Bratislavský Kaviár a tímovú hru Game of Worlds.

Vyzývam vás: Poďte sa so mnou hrať!