Loutkaři sebe alebo každému, čo jeho je

Inscenácia navyše nadväzuje na existujúcu tradíciu česko-slovenských inscenácií. Napríklad Divadlo Drak spracovalo práve tému Jánošíka v rámci medzinárodnej spolupráce už dvakrát. V roku 1975 s Krajským bábkovým divadlom Banská Bystrica a Teatrom Lalki i Aktora z Poznane a v roku 2010 so Starým divadlom Karola Spišáka v Nitre a Teatrom Lalka z Varšavy. Okrem toho môžeme spomenúť aj „federálny insitný muzikálik“ Radošinského naivného divadla a Divadla Semafor Nevesta predaná Kubovi.

Najnovšia inscenácia dvoch bábkových divadiel Zapísaný spolok slovenských a českých bábkarov uvádza: Zbojník a Gašparko v dvojréžii Šimona Spišáka a Jakuba Vašíčka zobrazuje spolunažívanie dvoch národov prostredníctvom emblémových hrdinov z českej a slovenskej strany. Práve na ich povahách ukázali tvorcovia peripetie vzťahu našich národov. V úvodnom entrée principáli Ľubomír Piktor a Milan Hajn vysvetlia spojenie „zapísaný spolok“ v názve inscenácie – oslavujú tým fakt, že prešlo takmer sedem rokov od zápisu slovenského a českého bábkarstva do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Slovensko-česká dramatická a dramaturgická dvojica Peter Galdík a Tomáš Jarkovský v autorskom texte pracuje hlavne s typickými črtami oboch našich hrdinov – Jánošíka a Gašparka, ktorí zastupujú národné vlastnosti. Komické situácie rozohrávajú do vtipných výstupov pointovaných v hereckej akcii. Gašparko (Milan Hajn) ako prototyp českého mužíčka so svojským humorom, putujúci svetom, sa dostane do slovenských hôr, kde sa pri strete so zbojníkmi pridá do družiny a stane sa jedným z nich. Už svoju prvú skúšku vezme po svojom, použije českú vynaliezavosť. Na stromy začne kresliť turistické značky. Narazí na skupinu českých turistov, ktorí sú stvárnení marionetami tradičných hrdinov českých rozprávok ako Vodník a Čert, a ozbíja ich po svojom. Schválne zastaví vodu z verejného prameňa, aby si ju turisti kúpili od neho. Na „slovenskej strane“ sa pracuje s monumentalizovaním legendy Jánošíka (Ľubomír Piktor), s použitím štúrovských básní, až po demonštrovanie národnej hrdosti búchaním valašiek o zem, ako sa to robí s hokejkami.

Inscenácia pracuje s archetypmi, ktoré sú všeobecne známe, ale herci a herečky z oboch súborov ich neprehrávajú. Vtipne prechádzajú z jednej postavy do druhej, pointujú svoje výstupy zvukmi či hudobnými motívmi. Slovensko-český dej naruší rázny, parodicky poňatý vpád maďarónskeho grófa (Ľuboš Janák) a jeho manželky (Frederika Kašiarová) do hľadiska. Prišili sa pozrieť na popravu oboch hrdinov, netušiac, že Gašparko svojou ľstivosťou stihol sebe aj Jánošíkovi úskokom zachrániť krk. Celý príbeh mohol skončiť obligátnym rozprávkovým happyendom – svadbou, kde by si slovenský zbojník vzal za ženu českú princeznú hneď po tom, čo ju chrabro oslobodil z dračích pazúrov. V nápadito a vtipne realizovanom výstupe Ľubomír Piktor stojí chrbtom k obecenstvu, nad bábkovým portálom, oháňa sa valaškou ako bejzbalovou pálkou a stína dračie hlavy, ktoré padajú až takmer k nohám burácajúceho obecenstva. Tu dochádza k najväčšiemu zvratu, keď Frederika Kašiarová v herecky dobre zvládnutom výleve frustrovane predhodí svojim český kolegom všetky výčitky nazbierané počas tvorivého procesu. Následne sa obe herecké skupiny rozvadia a dohodnú sa na rozdelení, a to doslovne: kulís, kostýmov, rekvizít i hudobných nástrojov. Všetko sa tak náhle skončí kvôli hádkam slovenských a českých hercov. Tvorcovia tak odkazujú na žabomyšie spory, na ktoré si pamätníci federácie určite spomínajú. K rozhodnutiu o rozdelení príde náhle, dohodou principálov oboch súborov – Ľubomír Piktor a Milan Hajn v mimike a dikcii prinesú závan Klausa s Mečiarom. Tento zvrat by však pôsobil dramaturgicky silnejšie, keby sa s motívom rozvadených skupín a s princípom divadla v divadle pracovalo viac a programovo. Priestor počas prestavby scén sa priamo núka.

Na priečelí portálu marionetového divadla stojí česko-slovenský nápis „Loutkáři sebe“ a pod ním sa na maľovaných kulisách objavujú slovenské hory či malebná česká krajina. Výzor marionet a hercov či ich kostýmovanie odkazujú na slovenské a české folklórne tradície. Scénograf Karel Czech tak vytvoril koncept klasického bábkového divadla, v ktorom sa ale dobové reálie striedajú so súčasnými významami, pohrávajú sa s archetypmi oboch národov a herci dostávajú voľnosť, aby do akcie vsúvali drobné významové podtexty.

Hudba skladateľa Daniela Čámskeho čerpá z nostalgických veľkorysých plôch pri vykresľovaní statusu Jánošíka ako národného hrdinu. Bábkové akcie pointuje aj hudobnými ľudovými motívmi, zvukmi, melódiami či popevkami. V inscenácii Zapísaný spolok slovenských a českých bábkarov uvádza: Zbojník a Gašparko tvorcovia prepojili dobre odpozorované, známe archetypy českých a slovenských hrdinov. Pozreli sa na tému rozdelenia spoločného štátu a vzniku dvoch samostatných republík s nadsádzkou a humorom. Rozdelenie štátu však prezentujú iba ako proces menších a väčších konfliktov (našťastie iba vo verbálnej rovine). Niektoré širšie kontexty musia zrejme detským divákom po predstavení povysvetľovať rodičia. Inscenácia bude mať na Slovensku reprízy ešte v marci a potom sa presúva do Hradca Králové, kde sa v máji uskutoční jej česká premiéra.

Odborná redakcia: Lenka Dzadíková, Katarína K. Cvečková
Jazyková redakcia: Zuzana A. Ferusová