Milo JurániTri nezávislé súbory, Divadlo Petra Mankoveckého, GAFFA a Uhol_92, po svojpomocnej rekonštrukcii otvorili vo februári nový divadelný priestor – Miesto M. Ešte skôr, ako tu stihli uskutočniť prvú premiéru, rozhodli sa pivnicu na Mickiewiczovej opustiť. Idea, vízia, dramaturgia, a tiež tento „minizväz“, zdá sa, prežijú aj kolízie. Na otázky odpovedala zástupkyňa Uhol_92 Alžbeta Vrzgula a členovia DPM Šimon Ferstl a Lenka Libjaková.
Miesto M ste otvorili, to znamená, že fungovalo. Myslím ale, že sa do dejín zapíše ako najkratšie existujúci kultúrny priestor. Čo sa vlastne stalo? Prečo ste museli miesto Miesta M opustiť?
Lenka Libjaková: Najkratšie fungujúci kultúrny priestor? Možno. Ale Miesto M tvoria ľudia, nie pivnica.
Alžbeta Vrzgula: Ja si myslím, že sa do dejín ešte len zapisuje. Alebo, zapíše. Stalo sa to, čo sa občas stáva: že energia a nadšenie nestačia. Okolnosti na Mickiewiczovej sa zmenili a tak sme sa rozhodli ísť inam. Sme v štádiu aktívneho hľadania ďalšieho priestoru. Horizonty sa rozčlenili na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé. Ja vnímam Miesto M oveľa viac ako ideu než ako konkrétnu adresu. Samozrejme, priestor je jedným z hlavných cieľov, ale nikto nepovedal, že bude jeden a na večné veky amen. Zmena prišla trochu skôr, ako sme čakali, ale berieme to konštruktívne, ako otvorené dvere iným smerom.
Šimon Ferstl: Nevidím zmysel vracať sa k tomu, čo sa stalo na Mickiewiczovej. Nemám záujem bulvarizovať a ponúkať názor jednej strany. A hlavne sa mi o tom rozprávať nechce. Snažím sa investovať energiu do budúcnosti a nie sa zatrpknuto vyžívať v minulosti. Podstatné je, že idea Miesta M ostáva. Chceme byť naďalej spolu.
A čo triumvirát DPM, GAFFA, Uhol_92, má toto spojenie bez spoločnej strechy nejaký zmysel?
AV: Ten zmysel pociťujem dokonca v ešte konkrétnejších kontúrach ako na začiatku. Stále sme to tak hovorili a to aj platí – sme tri samostatné subjekty či kolektívy. A spolu máme vôľu a chuť robiť na niečom väčšom, čo prinesie všetkým (a tu myslím aj na divákov) pridanú hodnotu. Možno sme si to len predstavovali príliš jednoducho: „Dohodneme sa, vymyslíme a bude.“ Miesto M teraz nabralo viac legendy a vážnosti – možno aj v našich očiach. Čo ak, kým ho nájdeme, prejde aj rok, aj dva? A možno viac? Divadlá búrajú aj tým najlepším.
ŠF: Vďaka pomoci kolektívu Miesta M sme dokázali realizovať premiéru Kafkovho Procesu a to si cením. Je to dôkaz, že veci fungujú, aj keď nejde všetko podľa plánu. Osobne mám radosť, že to, čo potrebujem, potrebuje aj mňa. Už to nie je závislosť od pomoci, ale symbióza medzi partnermi.
Značka teda funguje ďalej. Ak pôjdete do nového priestoru, ostanete pri Mieste M? Nebude mať pre vás tento názov pachuť toho nie celkom vysnívaného štartu?
AV: Všetko beží ďalej, tlačíme spoločné programy a mesačné bulletiny (ináč dosť pekné, robí nám ich Jana Malatincová). Príbeh Miesta M sa rozvíja a toto medziobdobie doň patrí. Stretli sme sa s dobrou odozvou a s vyjadreniami podpory z rôznych smerov, okolo M-ka sa nabalila a nabaľuje komunita. Pozývame všetkých, aby sledovali tento príbeh vo všetkých jeho fázach. A čo sa týka názvu, pre mňa pachuť nemá. Ako povedala Lenka, miesto M sme my, nie budova.
LL: Podľa mňa sme si lepší štart nemohli ani predstaviť. Pri takýchto krízových situáciách sa ukazujú ľudia v rôznom svetle. Je to super pocit zistiť, že tí okolo teba, s ktorými do toho ideš, naozaj stoja za to. Vytvorila sa medzi nami krásna energia, ktorá by možno neprišla bez tejto skúsenosti.
Čo sa dá ľahšie nahradiť, preinvestované peniaze alebo celá zbytočná energia, ktorá išla do prestavby a vybavenia priestoru?
AV: Ťažko povedať. Pre mňa je ale hodnotnejšia tá energia. Lebo hoci nie vždy energia a nadšenie stačia, ale vo väčšine prípadov môžu všetko len zlepšiť. Pozitívne je, že sme si overili svoje schopnosti. Vieme postaviť divadlo a vieme ho aj presťahovať! A z odozvy verejnosti aj médií vieme, že naša vízia má zmysel a je po nej dopyt. Takže teraz už len tá budova… Kontaktujte kohokoľvek z nás.
LL: Zle sa na to pozeráš. Žiadna energia, ktorú sme do toho investovali nebola zbytočná. Naučili sme sa za tie dva mesiace toľko, čo nás v žiadnej škole nenaučili. To je na nezaplatenie. Trochu skúsenejší a múdrejší postavíme divadlo už aj v tvojej obývačke.
Mali ste hotovú ročnú dramaturgiu. Môžeme očakávať, že sa z nej niečo naplní?
AV: Spoločná dramaturgia zostáva. Uskutočnia sa aj reprízy aj ohlásené premiéry – prvú „M premiéru“, Proces, máme už za sebou. Uskutočnia sa aj sprievodné debaty v spolupráci s MLOK-mi, aj séria prednášok s kurátorkou Slovenskej národnej galérie Vladimírou Büngerovou. Začali sme tiež pracovať na dramaturgii budúceho roka a plánujeme ju ešte viac rozšíriť.
