MLOKi
Kiosk 2018, štvrtok (foto Kiosk)
Kiosk 2018, štvrtok (foto Kiosk)

Denník festivalu: Kiosk v statusoch, perexoch a fotografiách

Štyri dni sme užívali festival Kiosk. Od prvej prednášky, cez slnečné dni plné iného umenia, až po ťažkú rozlúčku. Hlavný program, sprievodný program, výstavy, témy, atmosféra… Takýto bol náš Kiosk na 8234 znakov.

DEŇ 1.

Jakub Molnár/Kiosk2018: „Zdá sa, že po prednáške Kontexty súčasného tanca už vieme odhadnúť jeho smerovanie. Disponujeme solídnou terminológiou aj elánom do budúcej reflexie. Ostáva len dúfať, že si budeme môcť náš nový odborný slovník vyskúšať aj na nejakom predstavení.“

Lucia Šmatláková/Kiosk2018: „Inštalácia Šimona Chovana Human Allergic reaguje na v súčasnosti silnejúci technologický fetiš a extrémnu potrebu skúmania interakcií medzi človekom a robotom. Holý priestor žilinskej synagógy je zaplnený množstvom elektronického materiálu (ktorý dnes tvorí vysoké percento odpadu) a vizuálne drsnými konštrukciami, ktoré na prítomnosť človeka reagujú nepríjemnými zvukmi. Expozícia tak vo finále vyvoláva znepokojujúci pocit, že seriál Black Mirror nie je nereálnou či dokonca ďalekou budúcnosťou.“

Milo Juráni/Kiosk2018: „Bolka fragmentovaným rytmom, ktorý občas pripomína pokazenú hraciu skrinku, inokedy rachot sfetovaného technomaniaka, uspokojuje skromný dav v Kontajneri. Technika hapruje. Veselá ex(itus)-postmoderna sa začala.“

Milo Juráni/Kiosk2018: „Tohtoročný festival Kiosk je zameraný na proces. Pred výsledkom je práca. Aj keď sa budeme baviť o tej umeleckej, nemôžeme vynechať tú „reálnu“. Grantové žiadosti, žiadosti o rezidencie, nájdenie priestoru pre realizáciu a na záver… úspešné vyúčtovanie všetkého. Napriek tomu, jedno dielo jednému umelcovi pre jedno prežitie nestačí. Umenie je fordizmus v praxi. A prvý deň to bolo citeľné aj na festivale.“

DEŇ 2.

Marek Godovič/Kiosk2018:The Touch of the Open – telo a telesnosť vs. duchovno a spiritualita. Téma, ktorú buď prijímame alebo odmietame. Chceme o nej hovoriť a ide to nejako ťažko. Veľmi letmý dotyk s touto ešte stále dostatočne neprebádanou témou poskytol Jaro Viňarský so skupinou účastníkov workshopu. Obradne osvetlená misa pomarančov na stole, svedectvo o vlastnej (ne)viere, mlčanie a smiech. Aj náš život s vierou v procese.“

Jakub Molnár/Kiosk2018: „Konceptuálne Geste-action vytvorilo z prúdu asociácií ústrednú tému. Srdce. Dvaja. Penis. Kostra… Obsah sa stal formou. Výsledkom je hudobno-pohybový zážitok. Hľadanie významu v celkovom kontexte myšlienok tvorcov vo mne rozprúdil nové uvažovanie o vzťahu tela-zvuku-náhody.“

Milo Juráni/Kiosk2018: „Procesualita, to je aj presun z miesta A na miesto B so sprievodcami Guides Festival. Pohyb je trochu pomalší, lebo sa hýbu, viac-menej, po ležiačky. Inokedy, kým všetci večerajú, rozohrávajú svoju malú performance na okraji záhradného parku. Hravé detaily znásobujú festivitu. Je to taký Kiosk v Kiosku.“

DEŇ 3.

Lucia Lejková/Kiosk2018: „Ranný spoj Čože? Vidličky a nože! v smere z Hlavnej stanice do Stanice Žilina-Záriečie (áno, skutočne sme sa aj viezli vlakom) zaúčinkoval najmä ako potvrdenie, že čaro divadelných/performatívnych prepadov reality nestarne. Či už sú formálne novátorské alebo šarmantne starosvetské ako ten ranný.“

Milo Juráni/Kiosk2018: „Performeri (?) v …and I Want To Remember All Your Shapes chodia dokola. Na scéne sa zjaví mačiatko. Napätie. Je to náhoda? Súčasť konceptu? Mačiatko pribehne k ich nohám. Hovoria o prírode a kultúre. Kopnú ho do hlavy. Uteká. Paradox. Príroda/Kultúra. Koniec napätia a žiaľ aj zaujímavých momentov v diele.“

Bára Etlíková/Kiosk2018: „Po …and I Want To Remember All Your Shapes bylo hodně lidí v šoku z toho, jak moc málo mělo dílo smyslu. Překvapilo mě to, protože myslím, že se nás festivaloví dramaturgové snaží učit oceňovat události s kritickým nedostatkem tzv. vyššího smyslu. V celkovém kontextu dával titul smyslu bohatě…“

Jakub Molnár/Kiosk2018: „…and I want to remember all your shapes – umenie môže byť droga, ale i droga sa môže prezentovať ako umenie. Pseudošamansko-budhistická arteterapia takmer ublížila mačiatku i slabším povahám. Vyprázdnený koncept iba zrkadlil množstvo prázdnych papierov na javisku. Uvažovanie o filozofickom opodstatnení videného by bolo márne. Pravdepodobná snaha o návrat k rituálu skončila pri pozérstve.“

Lucia Lejková/Kiosk2018: „Meanwhile v Novej synagóge Camouflage počas ‘ladenia’ metronómov. Kiosk z prvého radu aj zákulisia súčasne.“

Jakub Molnár/Kiosk2018: „Camouflage je nielen príjemnou interaktívnou hrou pre deti i dospelých, ale aj úvahou o nových možnostiach high-tech artu. Sledujeme objekt, ktorý generuje počítač, alebo vznikol reálnou fyzickou aktivitou? Kyberpriestor stále potrebuje živého človeka. Pojem imerzia je ale evidentne v kurze.“

Diana Pavlačková/Kiosk2018: „Deň tretí ako metronóm. Z jednej strany na druhú kývu sa nám nohy z miesta S do miesta S. Koncert pre 100 metronómov odrážal stav celého dňa. Každý sa vo svojom vlastnom rytme v istom momente spojí s inými telami a dušami, ťuká v symbióze. Alebo sa dráhy odchyľujú, vykračujeme iným smerom a k novým stretom. Niekto čaká na koniec, niekto sa nevie nabažiť posledných klikaní metronómu.“

DEŇ 4.

Jakub Molnár/Kiosk2018: „Odrazu náhlivejšie sŕkanie kofeínu a šuchtavé kroky do priestoru S2 (aj z dôvodu príjemného úkrytu pred slnkom) ma utužili v optimistickej viere, že posledné umenie (performance, inscenácie, inštalácie…) na tohtoročnom Kiosku by mohlo mať potrebné regeneračné účinky (fyzické i tie duchovné) pred vstupom do reálneho sveta po festivale.“

Lucia Šmatláková/Kiosk2018: „Duet Another Song in Silence Lukáša Bobalika a Andreja Štepitu v sérii krátkych choreografií Nové tváre súčasného tanca stelesnil súboj dvoch protichodných energií, ktoré sú na sebe závislé aj napriek svojej kontrastnosti. Pri ich vzájomnej výmene síl sa striedala prenikavá túžba po neustálej opore s vytrvalým odporom. Technicky precízna práca s pohybom a intenzívny emocionálny náboj témy dokázali, že začínajúca generácia tanečníkov je plná prekvapení a kioskový divák sa má do budúcna na čo tešiť.“

Jakub Molnár/Kiosk2018: „Koncert Lyrik.Tiger.Gróf(ka) – Z/ONES sa vyjadroval k súčasným pálčivým témam. Po hudobnej stránke je to evidentne masová záležitosť, ktorá má potenciál komunikovať so širokou verejnosťou. Po krátkom čase však začal recyklovať východiskovú tézu a v závere ponúknutý „manuál“ na vyriešenie spoločensko-politických problémov koncepciou „nového liberálneho Slováka“ navyše vyznieval kŕčovito a násilne.“

Diana Pavlačková/Kiosk2018: „Festivalové konce bývajú vždy ťažkou zrážkou s realitou. Meškania predstavení, žiaľ, plynulému prechodu nepomáhajú. Odďaľovať odchod môže byť síce fajn, len škoda, že s touto možnosťou nepočítajú aj železnice.“

NA ZÁVER

Diana Pavlačková/Kiosk2018: „Festival si diváka vychoval a tento rok otestoval ako reaguje na veci neukončené, možno nedokonalé v procese. Polhodinové čakanie na polhodinové predstavenie dokáže vôľu oslabiť a názor vyostriť. Čas vyhradený na dialóg? Ten tu vzniká neustále a dialóg sa vedie s rešpektom a najmä vzájomnou prajnosťou. Zriedkavé a o to čarovnejšie.“

Lucia Galdíková/Kiosk2018:  Kiosk vo mne zanechal zvláštny dojem – neurčitý program nevzbudill dosť podnetov na diskusiu a pôsobil mätúco. Prvotné očakávanie, že festivalová téma – proces – by mohla znamenať i to, že sa diváci dozvedia viac o vzniku tanečného či performatívneho diela sa nenaplnilo. Tvorcovia často nechali divákov tápať v efemérnosti rozplynutého okamihu.

Milo Juráni/Kiosk2018: „Na javiskách trochu nuda. Primálo odvahy a žiadna provokácia. Vychytali to najmä performatívne koncerty (Bolka, HrBol, For you Katrina) a doslova bizarné diela na pomedzí vážnosti a recesie. Pri Divadle statického objektu (máme na Slovensku druhý divadelný manifest) môže niekto prežívať strašnú nudu (áno, je to dosť statické), ale doniesť na scénu motorku Yamahu… Na festivale súčasného tanca išli proti telu aj proti pohybu.“   

Lucia Šmatláková/Kiosk2018: Na Kiosk sa človek bažiaci po oddychu od (miestami zošnurovaných) činoherných festivalov môže zakaždým spoľahnúť! Aj tento rok dokázali organizátori divákom ponúknuť inšpiratívny prierez alternatívnou divadelnou scénou so všetkým čo k tomu patrí  s kvalitnou psychodelikou” aj prvoplánovou pózerinou”, nadchýnajúce aj poburujúce. Teraz nám už len ostáva spamätať sa z prasknutia festivalovej bubliny a tešiť sa na to, aké impulzy prinesie budúci ročník.“ 

Katarína Cvečková/Kiosk2018: „Niekedy si tie najzaujímavejšie impulzy odnesiete z festivalu nie kvôli programu, ale vďaka stretnutiam s inšpiratívnymi ľuďmi.“

Milo Juráni

Absolvoval Environmentalistiku na UK v Bratislave a Teóriu a kritiku divadelného umenia na DF VŠMU. Je zakladajúcim členom platformy MLOKi. Okrem kritickej reflexie súčasného divadla sa zaoberá výskumom toho, akým spôsobom environmentálna situácia vstupuje do myslenia o súčasnom divadle a performance. Do roku 2022 pracoval ako teatrológ v Divadelnom ústave Bratislava, dramaturgicky sa podieľal na výbere inscenácií pre festivaly Dotyky a spojenia, Nová dráma/New Drama a iné. V sezóne 2023/2024 nastúpil ako dramaturg do brnianskeho HaDivadla.