MLOKi

Michal Zoller #jenarezidencii

Keď sa človek rozhodne pracovať s nadrozmernou kopou materiálu, veľmi rýchlo si uvedomí, že na to potrebuje nadrozmerný priestor. S malou dušou som preto projekt poslal do otvorenej výzvy Telocvične – Rezidenčného centra pre tanec. Telocvičňa je veľká a rád tam trávim čas. Do výskumu a jeho prezentácie som prizval Juraja Bileného, Soňu Kúdeľovú a Viktóriu Revickú.

A

Mám rád smiešne nápisy na oblečení. Naposledy som si v sekáči kúpil šedú mikinu, na ktorej je vpredu vyšité elegantným ružovým písmom „Funny style“. Mám rád brazílsky hudobný žáner funk carioca, nazývaný aj favela funk, baile funk, brazílsky funk či iba funk. Mám rád aj ramen, doma si väčšinou robím tantanmen. To je fúzia medzi čínskymi dan dan rezancami a ramenom. Recept som trochu zmenil, namiesto sezamovej pasty tam dávam arašidové maslo, ktoré sa v špajze vyskytne častejšie. Och, a hrozne mám rád slovo pes. Neviem prečo. A už sa nad tým ani nesnažím zamýšľať.

B

S dutým vláknom som začal pracovať počas workshopu s umelkyňou Anettou Mona Chişou, ktorý som absolvoval minulý semester. Materiál som získal z tancujúcich plyšových kaktusov, ktorých blikajúca a hrajúca kostra zohrávala kľúčovú úlohu v mojej performatívnej semestrálnej práci. (Stvárňovali môj tinitus.) Bielu výplň som postupne rozoberal a z menších kúskov pomaly vytváral takmer priehľadný oblak. Duté vlákno je ľahké a ľahko sa aj spája. Stačilo mi časti ako snehové vločky hádzať na mäkký hypoalergénny mrak.

C

Myslel som na text filozofa Gillesa Deleuzeho, v ktorom hovorí o plsti ako o antihmote, ktorá je spojená iba tým, že je v kope. Myslel som na text môjho učiteľa, lingvistu Juraja Dolníka, v ktorom píše o sociológovi Stuartovi Hallovi, ktorý vo vlastnom texte píše o artikulácii ako o spojení, ktoré nie je dané ako zákon či fakt, no skôr vzniká za určitých podmienok vytvárajúc dočasné vzťahy.

A

PES je skratka pre polyester. Duté vlákno je z polyesteru.

B

Po Vianociach som s obrovským nadšením vytiahol zvyšné duté vlákno a strávil pár januárových večerov modelovaním huňatých gúľ a iných menej identifikovateľných tvarov. Asi vtedy sa vo mne nápad usadil.

A

Po dedovej smrti nám stará mama, voláme ju babina, hovorila, že si skoro každý večer pred spaním zapínali rádio Jemné melódie. „Ich pesničkou“ bola Somewhere Over The Rainbow vo verzii Israela Kamakawiwoʻoleho. Svetoznámy havajský spevák celý život bojoval s obezitou, mal problémy so srdcom s dýchaním. Zomrel, keď mal 38.

B

Mať plsť z troch plyšových kaktusov je úplne iné, ako mať 3,5 kilogramu plsti. Prvé dni rezidencie som preto strávil spracovávaním toho, aké je to mať 3,5 kilogramu plsti. Zmizli malé transparentné mraky a pomalé rozpletanie vlákien, pribudlo obaľovanie sa plsťou, ponáranie sa do plsti a zahlcovanie plochy bieleho baletizolu ešte bledšími chumáčmi. Plsť sa začala stávať Telocvičňou, Telocvičňa sa začala stávať plsťou.

C

Počas trvania rezidencie som pracoval na dvoch textoch:
1. K štylistike multimodálnej virtuálnej komunikácie
2. Intuitívna štylistika ako forma ľudovej lingvistiky

B

Viki, Soňa a Juri boli počas ich prvého stretnutia s kopcom dutého vlákna nadšení. Teda, tak sa mi zdalo. Hovorili, že ich prekvapilo, aké je príjemné s týmto materiálom pracovať. Rozmýšľal som, či nám to jednoducho nepripomína plyšové hračky. Intuitívne som začal bielym kôpkam hovoriť „bambuliatka“. Po každej skúške sme boli celí od plsti. Po každej skúške sme museli umývať podlahu, Eva, druhá rezidentka, mi povedala, že je po plsti čudne klzká. Doteraz nechápem prečo.

A

Kedysi som v bunde po dedovi našiel otvorený balík papierových vreckoviek. Boli ešte jeho. Odložil som si ich do krabice od nejakých Nike tenisiek. Keď som po rokoch krabicu opäť vytiahol, boli tam dva rôzne balíky otvorených vreckoviek. Už si nepamätám, ktoré boli dedove.

fúkanie + hniezdočko + rozplietanie
objímanie
lano napätie blik baterky ľahni si, bude to lepšie
obliekame sa a čo vy na to
zázrak
budovanie
hmmmm
soňa oblieka viki
viki rozkladať
gulička dám r*******e pokračuje
juri oblečený
viacero ľudí

AB

Asi každý deň som mal polievku či niečo iné v bistre Dvanásť duší. Pamätám si na ramen, mexickú s fazuľou, kimči, zeleninovú so šošovicou, langoš, pastel de nata, nejakú smaženú guľu obloženú divou ryžou a omáčkou, batch. Dal som si jednu nutellovú sušienku v kaviarni na chodbe smerom do Telocvične. Bola príjemne nenuttelová. Na skúškach som často púšťal skladbu Tears In The Typing Pool od anglickej kapely Broadcast. Nosil som mikinu, na ktorej je napísané:
Action
Strong Team
HS Heavy Strip
CHAMPIONS STRIP TOGS LEGEND
REGARD FOR YOUR
PERFORMANCE
IN THE
WINNERS FIELD
THE LAST
CHAMPIONSHIP

Viki si požičala šušťáky od Juriho, pretože som radil, že na šušťákovinu sa plsť až tak lepiť nebude. Opak bol pravdou. Soňa v stredu doniesla kokosový koláč, boli v ňom višne alebo čerešne nakladané v alkohole. Juri raz omylom prehltol kúsok plsti. V rôznych kombináciách sme pili tieto čaje: jahodový, šípkový, detox.

AC

Často myslím na názov jedného obrazu umelca Viktora Pivovarova: Eventually everything and everyone becomes spiritual.

B

Vo štvrtok nás čaká performovanie diela, ktoré je „work in progress“, a ja som sa rozhodoval túto udalosť nazývať premiérou. Je to premiéra pokusu ukázať zaujímavé momenty, ktoré sa počas nášho spolužitia s materiálom stali dôležitými. Toto úplne prvé zdieľanie našich zážitkov s inými ľuďmi sa už nikdy nezopakuje – nechcem ho podceňovať. Teším sa, že okrem dutého vlákna sme sa splstili aj my, spojení akousi zvláštnou potrebou vracať sa na zvláštne miesta, ako je Telocvičňa, kde sa vystavujeme zvláštnym podnetom, aby sme mohli odísť so zvláštnym pocitom.

Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová

Michal Zoller

Tanečník, člen kolektívu Spicylicious. Venuje sa písaniu o tanci.
Vyštudoval odbor slovenský jazyk a literatúra, momentálne pôsobí ako doktorand na Katedre slovenského jazyka a teórie komunikácie na FiF UK.

Ďalšie od autora