PlusMínus Procesu, procesu a procesu v SkRATe

Politické divadlo u nás nemá bohvieakú tradíciu. O to viac poteší politická inscenácia s vyššími cieľmi. V SkRATe skĺbili reálne citáty politikov, Kafkov román a svoju osvedčenú poetiku. Je ale cieľom politického divadla aby ma potešilo? Vo svojom hodnotení spravodlivosti nechceli byť ani Skraťáci ani spravodliví, skôr vtipní. Je Proces procesu procesom naozaj politickou inscenáciou alebo "iba" politickou estrádou na tému sudcovia? Bude divák po predstavení angažovaný?

Politické divadlo

  1. + Aktuálna téma: To, že skraťáci zvolili dobrú tému, sa ukázalo aj na práve skončenom festivale Nová dráma. V záplave pamäťspytujúcich inscenácií bol práve Proces procesu procesom svetlým bodom dneška. Autori sa nepýtajú, prečo či odkedy niečo nefunguje, ani kto je prvotne zodpovedný za súčasný stav. Priamo a bez alibistických metafor hovoria o slovenskom súdnictve tu a teraz.
  2. + Humor: Divadelníkom zo SkRAT nemožno uprieť silný zmysel pre humor. A keďže humor je momentálne najúspešnejšou zložkou slovenskej verejnej opozície (Shooty, Cynická obluda...), je prirodzené, že aj v divadelnej politickej opozícii bude výrazným práve zosmiešňovanie slovenskej politickej scény. A to sa SkRATu určite darí.
  3. + Intertextualita: Aj na svojich stránkach uvádzajú inscenátori diela, z ktorých citovali. Avizovaná voľná inšpirácia Kafkom je naozaj voľná. A to v tom najlepšom zmysle slova. Na niekoľkých úrovniach vidíme Jozefov K., ktorí sa snažia dopracovať keď už nie k spravodlivosti, tak aspoň k procesu. Na druhej strane sledujeme skupinu apatických sudcov. Aj tak slepá spravodlivosť nie je považovaná za súčasť ich práce, dopredu ich ženie skôr samotný fakt, že sú zamestnaní ako sudcovia. A musia teda súdiť.

Estrádne vystúpenie

  1. - Dĺžka: Proces procesu procesom je naozaj príliš dlhé predstavenie. Nebol by to možno problém, ak by autori mali za tie dve hodiny čo divákovi povedať. Témy v jednotlivých (hoci dobrých) skečoch sa opakujú. Približne od polovice sa divák už nič nové nedozvie a jeho pozornosť začne klesať. Nie nadarmo bývajú v divadlách a školách prestávky. 
  2. - Poetika: Keď divák pozerá na Proces, procesu procesom, môže sa mu právom zdať, že toto už videl, ale akosi inak. Štýl humoru, vizuálne spracovanie, použité charaktery, to všetko už niekedy v SkRATe bolo. Mnoho paralel by sme našli aj s oceňovanými Napichovačmi a lízačmi. Len téma je iná. Jasná poetika divadla SkRAT je pre nového diváka vždy niečím iným, než videl dovtedy, pre ostrieľaného divadelníka je ale len recykláciou starších vecí.
  3. - Názor bez názoru: Už som spomenul, že celá úspešná slovenská verejná opozícia funguje na internetovom humore. Občianski aktivisti podliehajú neustálemu štiepeniu. Väčšina z nich sa už nemôže ani štiepiť, pretože zostali sami. Jediné, čo všetkých spája sú vtipné facebookovské statusy, ktoré si z toho či onoho uhla uťahujú z politických prehmatov našich pohlavárov. Bohužiaľ aj Proces procesu procesom má tendenciu byť iba vtipným statusom na účet našeho súdnictva.

Slovenská verejnosť vie, že súčasné politické spičky sú smiešne, netuší ale čo to znamená v dôsledkoch a nie je dostatočne angažovaná, aby s tým niečo robila. A rovnaká je aj inscenácia Proces procesu procesom. Vtipná, zábavná, nekorektná a estrádna. Ale vďaka Bohu, že ju máme. Posunula slovenské divadlo o ďalší krôčik bližšie k realite a hlavne k súčasnosti.

Bibliografický záznam: Moško, Matej. PlusMínus Procesu, procesu a procesu v SkRATe. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2013. [cit. 12.12.2018]. ISSN 1339-8113. Dostupné z http://mloki.sk/node/57.