MLOKi

Toto nie je ambasáda (ale mohla by byť)

V novembri 2024 hosťoval nemecký kolektív Rimini Protokoll na festivale Pražské křižovatky s projektom Stefana Kaegiho This Is Not an Embassy (Made in Taiwan). Myslela som, že viem, do čoho idem, a chystala som si (namýšľala som si?) analytický odstup. Opäť sa však stalo to, čo na Rimini Protokolle uznávam, keď sa z pomerne chladnej až matematicky dávkovanej formy stane s prebiehajúcim časom intenzívny emočný zážitok.

Javisko je v prípade tohto spoločensko-divadelného projektu priestorom fikcie. Na javisku môže byť nemožné možným. Divadlo argumentom umeleckej slobody chráni performerky a performera pred dôsledkami ich konania (rozumej: politickým prenasledovaním). Tak o tom aspoň hovoria traja odborníci všedného dňa, traja ľudia taiwanského pôvodu: bývalý diplomat, digitálna aktivistka a dedička bubble-tea impéria. Traja ľudia, ktorí sú odlišní generačnou aj rodovou skúsenosťou, politickým presvedčením a svetonázorom, no v záujme slobody a demokratickej budúcnosti ich krajiny sa vedeli spojiť v dialógu, s ktorým cestujú po svete.

Vďaka niečomu, čo na Slovensku v ostatných mesiacoch spomíname pomerne často (no stále nevieme úplne komunikovať hĺbku a šírku významu tohto slovného spojenia) – vďaka umeleckej slobode – pred očami divákov na javisku vzniká dočasná ambasáda Taiwanu v Českej republike. Vlastne sa tak deje hocikde, kde projekt hosťuje. Okrem Vatikánu (a ďalej Belize, Guatemaly, Haiti či oceánskeho Tuvalu) má v skutočnosti oficiálnu taiwanskú ambasádu iba hŕstka štátov.

Chceli by ste byť priateľom Taiwanu? Prezrite si štítky na svojom oblečení a vyzlečte všetko, čo bolo vyrobené v Číne. Aký používate mobil? O ten tiež prídete… Z javiska zaznievajú viaceré dôsledky, ktoré prináša takéto „priateľstvo“. Bolo by pekné uznať krajinu, ktorá je ostrovnou demokraciou so zaujímavým ekonomickým a obchodným potenciálom aj pre nás, ale… Čínska republika (názov, pod ktorým bol Taiwan jedným zo zakladajúcich štátov OSN v roku 1945) leží v žalúdku komunistickej Čínskej ľudovej republike. Ambasády ich krajiny sa jednoducho neotvárajú, spolupráca nemôže existovať. A predsa…

Keď mladá žena skrutkuje na divadelný portál honosnú zlatú tabuľu s nápisom Ambasáda Čínskej republiky (Taiwan), má to v sebe šteklivú provokáciu a zároveň vážnosť. Keď na konci predstavenia tabuľu opäť odstráni, ostáva z prázdneho miesta kričať smútok, ale aj hrdosť. A silná výzva nám, mne, Slovenke v hľadisku pražského Národného divadla, Európanke, divadelníčke z krajiny, ktorej vládni predstavitelia reportujú ceny rožkov z moskovských supermarketov.

Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Zuzana A. Ferusová