MLOKi

PF: Pozerať do hmly

Január zvládam dosť ťažko. Veličina nového roka a rôznorodých očakávaní sa týči naozaj hrozivo a ja sa snažím sama pred sebou tváriť, že Vianoce sú do 8. 1. a potom je už skoro február. Popri prípravách mojej tretiny inscenácie TEL3GRAM pre zvolenské Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, ktoré (ho-ho-ho) padli práve na tento pekelný prvý mesiac, sa utiekam do zvláštneho, bieleho stavu mysle, ktorý mi priniesla inscenácia Doughnuts hamburského Thalia Theater v réžii Toshikiho Okadu.

75 minút pomalého pohybu točne, extra precíznej pohybovej práce podľa súčasných postupov využitia japonského divadla nó a kvalitne tečúcej nemeckej „sprache“. Okada analyzuje hypermodernitu a bytosti, ktoré ju obývajú a tvoria zároveň. Teda dnešok a nás. V Doughnuts sa pätica expertov na abnormálne javy – prejavy klimatickej zmeny – stretáva v hotelovej lobby, nie však na prízemí, ale v X-tom poschodí luxusného hotela. Odborníci na svet sa naň pozerajú zhora a ich racionálnu blahosklonnosť nemôže nič narušiť. Sú predsa expertmi na realitu, ktorá sa rozpadáva, a k ich profesii patrí vysvetľovať stále častejšie sa objavujúce nevysvetliteľné javy. Je to OK. Až kým nepríde hmla.

Hmla zaplaví mesto, znemožní im presun na konferenciu, uväzní ich v medzipriestore, v neistote, v čakaní. Na mieste, kde sa už horšie uniká pred pochybnosťami a strachom. Strach totiž neprichádza z hmly vonku, ale z hmly (v našom) vnútri. Veľmi voľná parafráza jednej z replík. A točňa sa predsa točí a z výhľadu zvrchu, z bezpečia, nezostalo nič, len nevyhnutnosť priznať si a prijať neistotu. V predvečer môjho prvého pražského generálkového týždňa k inscenácii Já, Johan*a (Městská divadla pražská – Divadlo Komedie) som odišla z tohto predstavenia s pocitom absolútnej bázne, s pokojom a umytou mysľou.

Znepokojujúce javy sú všade okolo nás a prichádzajú tak pomaly, až máme pocit, že sú náhle. Je to klimatická zmena presahujúca do spoločenského rozmeru, je to zmena klímy – medzi nami. Takže PF 2024, brace yourself, the „hmla“ is coming. Skúsme ňou nebyť paralyzovaní, ale nepreskočiť ani fázu analýzy. Premýšľanie nad sebou, svojimi emóciami a konaním je podľa môjho názoru to, čo nám ešte stále ponúka priestor dostať sa niekam vyššie. A nemyslím tým poschodie luxusného hotela, čo najďalej od života a „bežných“ ľudí.

Ďakujem Pražskému divadelnému festivalu nemeckého jazyka, že ma tentokrát do ne-času vybavil receptom vo forme Doughnuts. Festival prebieha vždy na jeseň, respektíve v zime a počas dlhšieho obdobia (minulý ročník bol roztrúsený medzi dátumami 4. 11. a 3. 12. 2023). Pre dobrodružné*ých je to exkurzia, pre zaneprázdnené*ých výlet, pre workoholiks pracovná cesta. Zámienku si vyberte sami a jednoducho tam choďte. Lebo je super môcť sa už v januári tešiť na decembrový festival.

Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová