Marek GodovičOd svojho vzniku v roku 2017 sa Tanečno pomerne rýchlo odlíšilo svojou dramaturgiou a cieľovou skupinou od iných tanečných festivalov. Organizačný tím festivalu sa snaží prepojiť komunity a aj rôzne pohľady na tanec do jedného multižánrového celku. Výrazne s edukatívnymi aktivitami pracuje banskobystrický festival Tvorivé dni pre vás, ktorý sieťuje slovenské tanečné konzervatória, či festival Share, ktorý zase spája vysoké školy tanečného zamerania. Tanečno je iné v tom, že pracuje s rôznymi skupinami účastníkov a účastníčok: od tanečných začiatočníkov až po profesionálov, s ľuďmi z rôznych profesií a generácií. Tím, ktorý je za Tanečnom, môže kultúrna verejnosť už poznať z rôznych projektov. Andrej Štepita, Matúš Szeghö, Silvia Sviteková, Miriam Budzáková, Hana Galinová a Barbora Machaligová sú z jednej generácie tanečníkov, ktorá síce spolupracuje aj so zahraničnými súbormi, ale zostala tvoriť na Slovensku. Pod značkou Tanečno s talianskym režisérom vytvorili inscenáciu Yolt – You Only Live Twice, ktorá v roku 2023 dokonca získala cenu Dosky za mimoriadny počin v oblasti tanečného divadla.
Dramaturgické línie, trefne odvodené od názvu festivalu, prezentujú v rámci programu rôzne formy tanca (od baletu a folklóru cez moderný a súčasný tanec až po street dance). Rezidenčno tvoria umelecké diela, ktoré vznikli v rámci tvorivého labu priamo na festivale. Pod Tradično spadajú folklórne tanečné prejavy – či už v rámci workshopov, alebo predstavení. V sekcii Jedinečno sa zasa prezentujú tanečné sóla. V rámci časti Poulično sa diváci môžu zapojiť do tanečných aktivít v uliciach alebo iných exteriéroch Námestova. Energia nakumulovaná v priebehu festivalu zároveň dostala možnosť prejaviť sa v tanečnom súboji – battle, v ktorom sa stretlo množstvo tanečných štýlov, ktoré sa medzi sebou prelínali.
Dôležitú časť festivalových dní tvorili práve workshopy. Viedli ich lektori a lektorky, ktorí a ktoré v prevažnej miere vystupovali na festivale aj v performatívnej časti programu. Návštevníci a návštevníčky si tak mohli prepojiť spôsob ich práce, proces či podmienky, za akých vytvárajú svoje diela, s reálnym príkladom z ich tvorby. V programe tento rok figurovali mená z rôznych tanečných žánrov: Frankie L. viedol street dance workshop, Michaela Zmrzlíková zase základy baletu, folkloristi Barbora a František Morongovci tu prezentovali svoj Tanečný dom a pre deti bola určená Telohra Mie Staškovej. Eleftheria Iliopoulou, Marta Poláková a Martin Kilvády zasa viedli workshopy inklinujúce k súčasnému tanca. Pre starších dospelých niekoľko dní viedol workshop aj Jaro Viňarský.
Telo vhodené do médií
Španielsky režisér Guillem Jiménez a jeho súbor laSADCUM v rámci workshopu Dance the Internet viedol účastníkov a účastníčky k podobnému pohybovému slovníku, akým sa na festivale predstavil jeho tím v diele Navaja. Základom bolo prispôsobenie svojich zámerov, svojho tela a jeho možností dynamickej, skratkovitej a ultrafragmentárnej povahe sociálnych sietí. Krátke, úsečné pohyby charakterizujú tanečníkov, ktorí sa v ocitli v niekoľkých pohybových konceptoch: moderný tanec, súčasný či balet. Do nich vkladali štruktúry a zlozvyky, ktoré sa do tela zafixujú v tejto dobe, kde sa úspešnosť meria popularitou sledovania fotografií či videí. Performancia bola rozdelená na niekoľko častí, v každej z nich dominovali iné pohybové prostriedky. Na plátne údernosť koncepcie zvýrazňovala projekcia ilustračných predmetov, ktoré sú známe zo sociálnych sietí a ilustratívne vyjadrujú uniformovanú atmosféru. Absurdné situácie v prísne minimalizovanom pohybe neraz gradujú do preexponovaných fragmentarizovaných scén v zrýchlenom tempe. Úderná latino hudba rozprúdila pohyb na scéne do minimalistických, ale rýchlych pohybových slučiek. Tanečníci a tanečnice so štylizovanými účesmi a štylizovaným líčením vytvárajú panoptikum postavičiek, ktoré parafrázujú bežne denné aktivity zaznamenávané mobilmi a zverejňované na sociálnych sieťach. Zároveň ilustrujú tých, ktorí sa na tieto videá dívajú.
V diele Nos-tal-žííí Martin Kilvády pracuje so stavmi človeka, ktorý sa dostáva do bodu, kedy potrebuje vypnúť. A tak bezcieľne surfuje po internete a z nostalgie si púšťa hudbu. Performancia je inšpirovaná skladbami slovenskej popmusic z 80. rokov 20. storočia. Obecenstvo si ich častokrát pospevuje a dokonca pri jednom hite z hľadiska žiaria aj svetlá mobilných telefónov. Tanečník sa v tej chvíli pohybuje pod návalmi rytmu a energie, ktorá zrejme aj jeho samého prekvapuje. Kilvády mení zoznam skladieb vždy podľa krajiny, v ktorej dielo uvádza. V slovenskej verzii to boli známe melódie od Mekyho Žbirku, Petra Nagya či Mariky Gombitovej. Kilvády do choreografie nepridáva len ilustratívne prvky, tých je vlastne minimum, ale do tela mu prechádza hudba ako zvukové vlny a ženie ho do striedania dynamiky a emócií.
Through their eyes francúzskej tanečnice Lou Coutonovej je pohľadom na vlastné telo, ktoré však nemusí patriť jej. Na začiatku tanečnicu formuje reprodukovaný hlas, jej končatiny akoby neboli súčasťou jej tela, ale stávali sa časťami fyziognómie niekoho druhého. Podobným spôsobom vplývajú média na prezentáciu tela. Pózy, ktoré sa vo filmoch vyskytujú, často divákom sprostredkovávajú vizuálny vnem, ktorý má nielen estetický, ale aj stereotypný impulz. Tanečnica svojím telom manipuluje – hlavne prudkými chmatmi alebo dotykmi a tak z neho vytvára až objekt.
Performancia Fantastic, isn´t it? gréckej tanečnice Eleftherie Iliopoulouovej komunikuje rôzne pohľady na seba samu, svoju hodnotu, o ktorú musí bojovať v realite aj napriek rôznym kontextom a očakávania. V energickej choreografií plnej zvratov a v dynamike pohybu prechádza tanečnica prerodom do rôznych podôb svojej osobnosti.
Duet Still love gréckej tanečnice Efthymie Chatzakouoveja maďarského tanečníkaCsengera K. Szabóasa odohral v horúce nedeľné popoludnie so scenériou Oravskej priehrady. Takmer bez hudobnej stopy, znel len samotný pohyb, prípadne nárazy tiel o podlahu. Zobrazovali vzťah, ktorý prerastá do vzájomného vzdialenia sa. Akoby boli dotlačení do náhlej intimity a potreby neodlúčiť sa od seba, aby vzápätí od seba odišli a tak si každý z dvojice našiel svoju tvár. Prvky boja prechádzajú ku krehkému prepojeniu zvizuálnenému balónikom, ktorý si vzájomne tanečníci odovzdávajú a napĺňajú podstatu vzťahu byť pri sebe a zároveň sami sebou.
Multižánrová performancia Out of control českej choreografky Michaely Dzurovčínovej s Dočasnou company výrazne pracuje s vplyvom hudby, zvukov a šumov na tanečný pohyb. Moduluje ho, deformuje, dáva mu nové významy. Výrazný je aj performatívny vklad účinkujúcich, kde sa mažú danosti a skúsenosti jednotlivých zúčastnených.
Zo slovenskej scény sa na festivale predstavilo združenie Neskorý zber a to hneď dvakrát: inscenáciou matter a performanciou How to watch a moving body. Súbor Odivo uviedol svoju úspešnú reperformanciu Vnorená – tentokrát s Jarom Viňarským. Na Tanečne sa tento rok predstavil aj projekt performatívnej prechádzky Zdenky Brungot Svítekovej Tektoparty, ktorý vytvorila v spolupráci s ďalšími umelcami v produkcii spolku Ostružina. Divadlo Štúdio tanca uviedlo inscenáciu Sen určenú prevažne pre detského diváka. Zaujímavosťou bolo, že súbor sa tu vo svojom zložení predstavil poslednýkrát, lebo viacero členov a členiek z divadla v septembri odišlo. Choreografka Katarína Chilli Čilíková so zoskupením Spicylicious v street performancii Spicy Cipher vytvorila v miestnom skateparku pouličné súznenie medzi tanečnicami a divákmi.
Dielo Equilibrium v choreografii Matúša Szeghöa pozostáva z neustáleho vibrovania skupinovej choreografie, z ktorej vystupujú jednotlivé tanečnice, aby sa zase znovu stali súčasťou davu. Jednotlivé časti choreografie pracujú s rôznymi charakteristikami, ktorými často definujeme mladosť, ako sú sklamanie, stagnácia, ale aj trpezlivosť, nádej, priebojnosť. Choreografia bola síce dimenzovaná na väčšie javisko (pre počasie presunutá z amfiteátra do kultúrneho domu), ale aj na menšej ploche vynikla efektná pohybová štruktúra skupiny Momentum Dance Team.
O sile a akčnosti organizačného tímu svedčí aj to, že na nečakanú zmenu počasia v sobotu promptne reagoval a celý pripravený program na nábreží priehrady a amfiteátra bez okolkov presunul do kultúrneho domu. Tanečno prinieslo na festivalovú mapu na Slovensku podujatie, ktoré je oddané tancu vo všetkých jeho prejavoch. Dodalo nový impulz pravidelným divákom tanečných festivalov, ale aj obyvateľom oravského regiónu. A práve na rôznosti tanečných prístupov mohol festival ukázať, že tancu sa môže oddať každý.
Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová
