Marek GodovičKaždý partnerský vzťah v sebe nosí obavu z budúcnosti, nevypovedané otázky o jeho pevnosti, o tom, či partneri budú schopní prekonať rôzne problémy. V tom je zakorenená jeho krehkosť aj relatívnosť. Ale ak sa tie obavy začnú týkať ekologických problémov ľudstva a sveta ako otepľovanie, výrub lesov, nárast odpadu a problém triedenia, to už partnerský vzťah nadobúda charakter globálneho a aj katastrofa môže byť o to väčšia.
Divadlo Astorka Korzo ’90 a OZ per. ART inscenujú hru britského dramatika Duncana Macmillana Pľúca, v ktorej autor odkrýva možné paralely medzi životom „doma“ a životom „tam vonku“. Rieši partnerský vzťah dvoch tridsiatnikov, ktorí sa rozhodujú, či mať dieťa. Ide o subtílny text, dialóg dvoch postáv, ktoré pri zakladaní rodiny bojujú s viacerými problémami, najmä so svojou nerozhodnosťou, pre ktorú rozoberajú aj najmenšie detaily. Na svojej ceste k potomkovi prekonajú samovoľný potrat aj rozchod, aby začali odznova a dostali novú šancu. Autor sa teda nezaoberá len malými konfliktami a veľkými problémami sveta, ale naznačuje, že veľké vojny začínajú už aj v mikrosvete, vo vzťahu, medzi dvoma ľuďmi.
Režisér Michael Vyskočáni spolu s dramaturgičkou Lenkou Garajovou dávajú priestor najmä hercom a text v preklade Martina Ondrisku, ktorý dobre jazykovo vycítil nuansy partnerského verbálneho pingpongu, nechávajú voľne plynúť. Predlohu nebolo potrebné ani špeciálne upravovať do slovenských reálií, je univerzálna. Podobné rozhovory sa vedú medzi ľuďmi zakladajúcimi svoje rodiny naprieč Európou.
Tvorcovia si pomohli len menšími scénografickými prvkami, ktorými podporili prechody medzi jednotlivými obrazmi. Scénografka Zuzana Hudáková postavila na scénu kontajner. Herci s ním pracujú ako s posteľou, vaňou či hrobom. Napravo zas umiestnila stan, v ktorom miznú, keď chcú byť osamote.
Ivana Kubáčková (Ž.) a Michal Režný (M.) sa dobre poznajú zo svojho domovského Mestského divadla Žilina. Z tejto známosti čerpajú aj tentoraz, sú zjavne zohratí. Herečka predstavuje postavu dynamickej aktívnej ženy. Keď sa nadchne pre určitý názor, rozhodne sa preň, dokáže si za ním stáť. Teda až do najbližšieho zapochybovania. A tie prichádzajú dosť často. Drobné konflikty s parterom pribúdajú, až sa dvojica dostane do stavu, v ktorom musí zaručene explodovať. Kubáčková dokáže meniť hysterické polohy s ironickými až dramatickými. Je racionálnejšia ako M., dokáže tvrdenia vyargumentovať a poháňa akciu vpred.
Michalovi Režnému text ponúka pomerne veľký priestor na charakterovú premenu, keď sa z nadšeného, ale váhajúceho muža stane človek, ktorý urobil s plným vedomím svoje doteraz najväčšie rozhodnutie. Túto príležitosť ale herecky naplno nevyužíva. Zamotáva sa do svojich úvah, nedostáva sa k priamejšej interpretácii postavy. Pohybuje sa na hranici zúfalého mladého muža, ktorý sa chvíľami idealisticky nadchýna, no potom skĺzne do pesimistickej rezignácie. Najpresvedčivejšie vyjadruje fakt, že potrebuje vedenie: „Potrebujem, aby si mi našepkala, čo vlastne chceš, pretože úprimne mám pocit, ako by si stála za nejakou sklenenou stenou a ja sa ťa jednoducho nemôžem dotknúť.“
Pľúca priniesli sústredený pohľad na intímne medziľudské vzťahy v súčasnom svete ekologických kríz. Nie je to jediná hra od Macmillana, ktorá bude v tejto sezóne na Slovensku uvedená. Divadlo Andreja Bagara v Nitre pripravuje na január premiéru tragikomédie Ľudia, miesta a veci v réžii Mariána Amslera.
