Len triediť odpad nestačí!

V roku 2015 založil spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Gärtner Bábkové divadlo Morgonrock, ktoré dnes patrí k najpopulárnejším nezávislým bábkovým divadlám na Slovensku. Známe je svojím originálnym humorom, živým dejom, prácou s aktuálnymi témami i tým, že hlavnou postavou všetkých doterajších inscenácií je obľúbený, no popletený a pohodlný čert Kolofón. Ako jedna z ústredných postáv vystupuje aj v ich najnovšej dobrodružnej bábkovej komédii – Lovec plastov Zero Waste. Čert Kolofón je vyvoleným dreveným záchrancom spustošeného fiktívneho sveta odkazujúceho na súčasnosť. On jediný môže s pomocou čestného bojovníka Zera Wasteho zvrátiť hrozivú moc nebezpečného magnáta Consumencia Consuminiho, ktorý prežíva vďaka každodennej produkcii zbytočného a škodlivého plastového odpadu. Slabé triedenie a nedostatočná recyklácia ho udržujú pri moci.

Režisér i autor scenára Peter Gärtner sa pokúsil divákom pomocou vtipných gagov a popkultúrnych odkazov vysvetliť, že klimatická kríza nie je mýtus. Je viac ako žiaduce zmeniť doterajší spotrebný štýl života nás všetkých. Správne triedenie odpadu, pestovanie potravín bez petrochemických hnojív a pesticídov či nakupovanie v bezobalových obchodoch by mali byť v moderných a ekologicky zmýšľajúcich domácnostiach bežnými javmi. Tu ale nastáva problém – žijeme v dobe, v ktorej na nás nepretržite „útočia“ plastové vrecúška, misky alebo fľaše, tak ako je to aj vo fiktívnom svete čerta Kolofóna. Prirodzene, ubrániť sa im dokážeme len ťažko, pretože žiť konzumne je oveľa ľahšie a lacnejšie, no o to viac to ohrozuje naše budúce generácie. Pútavá bábková inscenácia Lovec plastov Zero Waste podnecuje väčšiu zodpovednosť, vzájomnú solidaritu a záujem o udržateľnejší spôsob života aj u tých najmenších.

Leitmotívom scenára i samotnej inscenácie je alternatíva. Nápaditá bola opakujúca sa scéna s čokoládovými keksami v plastových obaloch. Účinkujúci Peter Gärtner a Lukáš Tandara sa opakovane detí pýtali, či vedia, v čom sú zabalené ich obľúbené sladkosti. Bábkoherci sa snažili publiku predostrieť fakt, že síce je zložité vzdať sa milovaného keksíka, no nie je to nemožné, pretože existujú zdravšie a ekologickejšie možnosti. Dôležité je nebáť sa zmeny. Vydarená bola aj energická scéna so zbraňou nazvanou Plastocuc. Peter Gärtner si na javisko prizval dievčatko, ktoré mu pomohlo zapnúť ničivý bojový nástroj zostrojený zo starého vysávača. Elektrospotrebič ešte z čias socializmu však neustál Gärtnerovo rezké herecké tempo. Hadica od vysávača sa niekoľko ráz uvoľnila, a tak vznikla nečakane komická a improvizovaná časť inscenácie, ktorá pobavila celé obecenstvo.

Tvorivý kolektív sa sústredil na detailné vykreslenie charakterov postáv. Medzi tvorcami bol citeľný nielen herecký, ale aj kolegiálny a priateľský súzvuk. Lukáš Tandara, predstaviteľ aktivistu Zera Wasteho a buržuja Consumencia Consuminiho bez pátosu, oscilovaním medzi civilným a vysoko štylizovaným herectvom vytvoril plastický predobraz dvoch diametrálne odlišných charakterov. Naopak, Peter Gärtner sa zväčša pohyboval v expresívnejších a emotívnejších polohách. Svojou odlišnosťou vytvorili originálnu dvojicu. Obaja účinkujúci dokázali, že disponujú výrazným tvorivým aj komediálnym talentom (i keď isté rezervy vo vodení bábok boli zjavné), čo sa preukázalo nielen v herectve, ale aj v scénografii.

Tému recyklácie vtesnali realizátori do rekvizít i bábok. Scénografické riešenie inscenácie nebolo samoúčelné. Pozostávalo z jednoduchých a znovu použiteľných materiálov (drevo, kartón, polyester, plast, textil) a predmetov (vysávač, kliešte na zber odpadkov), z ktorých dokázali skonštruovať minimalistickú a variabilnú scénu i rôznorodé druhy bábok (marioneta, manekýn, muppet). Prestavby scény boli umne zakomponované do deja. Napríklad z vchodových dverí Kolofónovho bytu sa položením do horizontálnej polohy stala manželská posteľ. Scénickú hudbu naživo interpretoval gitarista Radovan Hrbek. Dynamické tóny elektrickej gitary zintenzívnili dobrodružno-záchranný charakter príbehu. Hudba výborne podporovala scény chaosu, naháňačiek alebo bitiek.

Lovec plastov Zero Waste stavia na schopnosti improvizácie hercov, na aktivizácii divákov naprieč generáciami, na špecifickom a dômyselnom humore i na aktuálnom tematickom presahu. Zrozumiteľnosť dosahujú bábkoherci jednoduchým jazykom a primeraným tempom reči. Správnym kladením otázok udržujú blízky kontakt s publikom. Inscenácia je kritikou devastácie našej klímy a konzumného, prospechárskeho štýlu života. Divadlo Morgonrock je v pravom zmysle slova divadlom bábkovým a Lovec plastov Zero Waste je premyslená, smiešno-mrazivá bábková komédia pre divákov akéhokoľvek veku, ktorá má ambíciu stimulovať vzťah ľudí k ekologickým otázkam.