MLOKi

Happy people are incredibly fucking boring alebo Masterclass Dey Loher

Patrónkou tohtoročného festivalu Nová dráma/New drama sa stala nemecká dramatička Dea Loher, ktorá za svoje hry získala niekoľko významných ocenení. Súčasťou festivalu bola prezentácia prekladov Loherovej hier do slovenčiny, vzácne obohatená o diskusiu s autorkou. Možnosť stretnúť Deu Loher sme mali aj na podujatí Master class v Goetheho inštitúte. V príjemnej atmosfére diskusného dopoludnia dramatička odpovedala na otázky zvedavých divadelníkov o aspektoch svojej práce. Veď či už praktickí divadelníci alebo divadelní teoretici nemajú mnoho príležitostí dozvedieť sa od známej dramatičky o spôsobe, ako pracuje, či ako vníma javiskové interpretácie svojich hier. Vyvstali tiež otázky o tematike jej hier a o procese vzniku jej drám. Dea Loher častokrát pracuje s reáliami, snaží sa dozvedieť čo najviac o probléme, ktorý ju zaujíma, narozdiel od mnohých iných autorov však pri písaní nepozná ešte koniec hry, podľa jej vlastných slov by ju to pripravilo o radosť z tvorby.

Nezabudlo sa na preklady jej hier a na skúsenosti s nimi. Spomenula ako dokážu preklady pozmeniť atmosféru hry. Zároveň však poukázala na problematiku prekladu slangu, či niektorých slov, ktoré môžu mať v rôznych jazykoch odlišné konotácie. Pozornosti neunikli ani javiskové interpretácie jej hier. Ako sa už v divadle stáva niektoré boli horšie, niektoré zas lepšie. Pre Deu Loher je však veľmi zaujímavé navštevovať naštudovania svojich hier aj mimo Nemecka. Ona sama však nemá ambíciu režírovať, chýba je vraj režisérska predstavivosť.

Najzaujímavejšou však bola posledná otázka, prečo Dea Loher nepíše o šťastných ľuďoch. Tvrdí, že nie je pesimistka, ale písať o šťastných ľuďoch sa jej zdá nudné.

Martina Borodovčáková

Narodená v Calexcity, najprv fascinovaná a zahĺbená do výtverného umenia, neskôr vďaka častým návštevám Divadla Andreja Bagara v Nitre okúzlená aj divadelným umením. Vynaliezavá povaha Vodnára však prevážila a na prahu dospelosti sa rozhodla študovať gréčtinu a latinčinu (p.s. doteraz sa čuduje, ako sa jej štúdium podarilo skončiť). Napokon ju dobrodružný duch priviedol na Divadelnú fakultu VŠMU a bolo rozhodnuté. Momentálne sa venuje prekladu Senecových tragédií a inscenáciám antických hier v súčasnosti. Vo voľnom čase rada rožširuje svoje jazykové znalosti a ešte radšej cestuje a fotí.