5 viet o...martinských Akvabelách

Do zradných vôd hodil tentokrát Rasťo Ballek hercov aj divákov martinského divadla - na pohľad ide o divoký prúd (vedomia - najmä režisérovho a oboch výtvarníkov), v skutočnosti je tam dlho dlho plytčina a keď človek už-už tuší hĺbku, zase narazí na plytčinu. Plavci sú síce celkom zdatní - pôsobivé sú najmä momenty, kedy sa mužské akvabelistické trio zavesí na špeciálne laná a predvedie svoju choreografiu - ale slušný plavecký štýl a tempo si ako-tak dokáže udržať len táto trojica ťahúňov, v poradí od bronzovej k zlatej medaile - Zaprihač, Heriban, Geišberg. Ostatní sú tak trochu ako mŕtve ryby - asi im nesadla disciplína (ich rozpačitosť s nimi zdieľa aj divák, ktorý sa v mnohých momentoch márne snaží pochopiť, čo za zvláštne cvičenia sa to pred ním odohrávajú). Jedna z mála vecí, ktoré ako-tak fungujú, je bazénakvárium, v ktorom sa hlavné postavy snažia utopiť svoje depresie, traumy, bolesti a iné prejavy krízy stredného veku. Namiesto vytvorenia mostíka medzi ich a diváckymi osudmi sa však inscenácii podailo nešťastne sa utopiť v nejasnom teréne už počas príliš zdĺhavého tréningu...

Témy: 

Bibliografický záznam: Mašlárová, Martina. 5 viet o...martinských Akvabelách. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2013. [cit. 21.8.2018]. ISSN 1339-8113. Dostupné z https://mloki.sk/node/69.