MLOKi

Nu Dance Fest 2021 – festival (nielen) športu

Festival súčasného tanca a pohybového divadla Nu Dance Fest je dnes už stálou súčasťou bratislavskej tanečnej scény. Počas pätnástich rokov fungovania sa už viackrát presúvali termíny jeho konania, po jarných a jesenných sa tento rok už druhýkrát festival konal v závere leta. Dramaturgicky zaujímavým motívom bolo tentokrát zameranie sa na prepojenie umenia a športu, ale aj využitie rôznorodých priestorov, v ktorých sa jednotlivé podujatia odohrávali.

Celkovo šestnásty ročník Nu Dance Festu ponúkol pomerne široké spektrum podujatí. Okrem samotných predstavení bol súčasťou programu aj večer zameraný na projekciu tanečných filmov, work in progress projektu Vyprovokuj (se) tancem!, rôzne workshopy, či večer venovaný Bielorusku. Už hracím časom zasa pútal pozornosť projekt Martina Hodoňa a Roberta Švarca Speech rozdelený na dve časti. Úvodný diel mal byť uvedený o sedemnástej hodine a pokračovanie bolo naplánované na nasledujúce ráno o pol piatej. Projekt definovaný tvorcami ako komunikačná situácia sa však nakoniec z technických príčin neuskutočnil. Napriek medzinárodnému zastúpeniu mala i tento rok v programe značné zastúpenie prezentácia tvorby slovenských umelkýň a umelcov. Okrem riaditeľky festivalu Petry Fornayovej aj Soňa Kúdeľová s Borisom Vitázkom, Lucia Holinová s Annou Sedlačkovou, Martina Hajdyla Lacová, Zuzana Kakalíková a skupina mladých umelcov pod názvom ASMR Crew.

Mary Fulkerson a Bratislava

V projekte Pocta Mary, pripravenom špeciálne pre Nu Dance Fest, Lucia Holinová a Anna Sedlačková spojili tanečné predstavenie s prednáškou. Nešlo o dnes už pomerne overenú javiskovú formu divadla – prednášky, ale o dve separátne časti programu. Obsah projektu bol venovaný vlani zosnulej tanečnej pedagogičke a choreografke amerického pôvodu, ktorá značnú časť svojej kariéry prežila v Európe. Jeho prvou časťou bola prednáška Anny Sedlačkovej zameraná na priblíženie významu Mary Fulkerson pre rozvoj súčasného európskeho i konkrétne slovenského tanca. Jej odkaz je často zjednodušovaný len na terapeutický rozmer, no v skutočnosti sa Fulkerson zaoberala aj etickým rozmerom tanečného umenia a jeho prepojením na filozofiu (k čomu ju v osemdesiatych rokoch inšpirovalo stretnutie s filozofom Jeanom-Françoisom Lyotardom).

Táto časť mala nakoniec o čosi neformálnejší charakter, než pôvodne tvorkyne predpokladali, čo bolo spôsobené viacerými faktormi, ale určite splnila zámer spopularizovať základné charakteristické črty choreografickej práce Mary Fulkerson. Škoda len, že Anna Sedlačková v prednáške viac nevysvetlila kontext inscenácie The Garden and Nature (v Bratislave s ňou Fulkerson hosťovala v roku 1999), ktorej rekonštrukcia bola druhou časťou projektu. Bez toho nebolo možné odčítať hlbšie významové roviny a prepojenie konkrétneho diela na celkovú tvorbu Fulkerson.

Napriek tomu sa však dali pozorovať základné technické črty celého diela, ktoré na Nu Dance Feste reinterpretovali tanečnice Monika Čertezni, Radoslava Martinček, Barbora Janáková, Anna Sedlačková, Renata Ptačin, Katarína Vlniešková, Magda Takáčová a Barbora Kiczková spolu s tanečníkom Lukášom Bobalikom. Režijno-choreografický dialóg medzi úvodnými a záverečnými pasážami patrí k najzaujímavejším momentom. Úvodu dominuje vzájomná interakcia tanečníkov rozdelených do menších, na scéne paralelne existujúcich, skupín. Neskôr prevládajú synchronizované unifikované pasáže celého obsadenia, v ktorých individualita ustupuje celku.

Socha, tanec a atletika

Koncept diela MOMENTUM – authentic or athletic piece vychádza z diela Petra Sceranku, konkrétne z jeho sochy Guliar. Autorky konceptu – výtvarníčka Zuzana Sceranková, tanečnica a choreografka Martina Hajdyla Lacová a režisérka a dramaturgička Klára Hutečková sa tu zamerali na zachytenie momentu, v ktorom guliar odhadzuje svoje športové náradie. Dlhé hodiny tréningu v guliarskom kruhu, ktorý vyžaduje dokonalú koordináciu celého tela, sa v konečnom dôsledku zmrštia do jediného neopakovateľného momentu, ktorý musí atlét vystihnúť, aby bol jeho pokus úspešný. Princíp vybraného okamihu, v ktorom sa hromadí dlhodobé úsilie, nie je iba poctou jednej atletickej disciplíne. Jedinečnú chvíľu (momentum) tu predstavuje aj životná situácia či okamih, v ktorom sa môže zužitkovať alebo naopak rozplynúť dlhodobé úsilie jednotlivca.

Tvorkyne k téme pristupujú spôsobom, ktorý v sebe kombinuje odľahčujúci humor, filozofický rozmer vnímania času a tanečnú disponovanosť Martiny Hajdyla Lacovej. Na javisku sa pritom stretávajú jedna z najvýraznejších tanečníc česko-slovenského priestoru so scénografkou, pre ktorú je účinkovanie na scéne skôr výnimočnou udalosťou, aj z toho dôvodu využíva prevažne civilné princípy interpretácie. Obe sa však výborne dopĺňajú, čoho príkladom je pasáž, v ktorej Sceranková stvárňuje spomínaný guliarsky pohyb, pričom namiesto športového náradia využíva Lacovej hlavu. Motív nahrádzania športovej gule inými predmetmi patrí celkovo k nosným prvkom diela. Či už ide o gumovú činku, balónik naplnený héliom, alebo modelovaciu hmotu, ktorá sa po pevnom stisku začne rozpadať. Zdanlivo jednoduchý javiskový tvar je mimoriadne interpretačne aj konceptuálne čistý a čitateľný. Lacová so Scerankovou tu nadviazali na spoluprácu pri tvorbe úspešného projektu Assemblage a zároveň ju posunuli na novú úroveň. 

Nu Dance Fest na tenisových kurtoch

Prepojenie umenia a športu, ktoré naznačilo MOMENTUM, naplno rozvil posledný deň festivalového programu, ktorý mal síce len jediný, no o to výraznejší bod. Niekoľkohodinové podujatie Popoludnie kultúry a športu predstavoval totiž tenisový turnaj v losovanej štvorhre (formát, v ktorom sú jednotlivé páry losované bez ohľadu na pohlavie), ktorý bol kombinovaný s performatívnymi tvarmi. Z čisto umeleckého hľadiska samozrejme zaujal motív prepájania performatívnych aspektov športu s ich umeleckým spracovaním. Cez alebo pomedzi jednotlivé tenisové zápasy mali diváci napríklad možnosť vypočuť si živú interpretáciu vybraných skladieb z cyklu Erica Satieho Sports et divertissements (napr. Jachting, Golf, Tenis a Preteky), ktoré na ihrisku pre plážový volejbal interpretovali operní speváci Eva Šušková a Peter Mazalán s klavírnym sprievodom Fera Királyho. Viackrát sa objavili aj pasáže z hry Elfriede Jelinek Ein Sportstück adramatizované časti románu Petra Šuleja Fytopaleontológia. Pre výstupy sa využíval i stan organizátorov či okolie bufetu. Súčasťou programu bolo viacero (sčasti inscenovaných) interview, ktoré viedol s účinkujúcimi Ludwig Bagin.

Z pohľadu semiotiky bežného života výborne fungoval fakt, že niektorí z účinkujúcich účastníkov turnaja prišli v bielych tenisových úboroch. Ťažko pritom určiť, či išlo o dopredu dohodnutý zámer alebo náhodu. Meno kostýmového výtvarníka v materiáloch k podujatiu uvedené nie je, aj keď to mohla byť samotná autorka konceptu Petra Fornayová. Športový odev v tomto prípade presne splnil úlohu kostýmu, ktorý dával jednotlivcom výnimočné postavenie.

Významný bol aj spoločenský aspekt Popoludnia kultúry a športu. Podstatná časť prítomných (či už aktívnych účastníkov alebo pasívnych pozorovateľov) sa navzájom poznala a niekoľkohodinová doba trvania celého podujatia spolu s možnosťou voľne sa pohybovať po celom areáli spôsobili, že Popoludnie kultúry a športu malo charakter spoločenskej udalosti. Atmosférou tak popoludnie pripomínalo súkromné športové podujatia usporiadané pre exkluzívnu spoločnosť.

Popoludnie kultúry a športu splnilo aj funkciu istej bodky za letnou festivalovou sezónou, na ktorej sa stretla časť (hlavne bratislavskej) kultúrnej scény. Aj keď išlo opäť o špecifickú sezónu ovplyvnenú pandémiou a rôznymi zrušeniami, presunmi či mimoriadnymi ročníkmi atď.