MLOKi

Katka a Peťa #jenarezidencii (spolu s Mišom, Lacim a Andrejom)

Slovo rezidencia sa ľuďom najčastejšie spája s rezidenčným parkovaním vozidiel v hlavnom meste. A teraz sme sa stali rezidentmi aj my, ale bez auta. S divadelným projektom o autách, presnejšie o automechanikovi.

Projekt Pod škvrnami začal dávnejšie – keď herci Mišo Kucer a Laco Ladomirjak chceli, aby sme im napísali a zrežírovali nejakú kratšiu vtipnú hru, s ktorou by mohli cestovať po Slovensku. Ich námet znel „hra o troch pivách”, čo sa nám však s režisérkou Peťou Kovalčíkovou zdalo skôr ako joke a nie ako niečo seriózne. Samozrejme sme si to nechali prejsť hlavou. Sú tu dvaja herci, ktorí sú radi, keď spolu tvoria. A tá chuť niečo robiť bola silná. Silnejšia ako my. Peťa časom prišla s námetom, ktorý sa pozdával nielen mne, ale aj Mišovi. Mala to byť najprv monodráma o automechanikovi. V dielni sa totiž odkrývajú nielen podvozky áut, ale aj podvozky ľudských duší. Často v nej stekajú a prúdia emócie a nervy nie iba zákazníkom, ale aj automechanikom samotným.

Potom som napísala žiadosť o štipendium a FPU vznik textu podporil. Tento okamih sa stal právoplatným impulzom k tvorbe, z ktorej už nebolo cesty späť. Postupom času začala realizácia napredovať. Z centra nezávislej kultúry Záhrada v Banskej Bystrici sme dostali termín na rezidenčný pobyt, ktorý vyšiel presne na veľkonočný týždeň, čo bolo na jednej strane magické, na strane druhej ukrojilo nám to trošku zo skúšok. Získali sme však viac času na usadenie myšlienok a nápadov z prvých dní skúšania.

Veľmi nám pomohla prípravná fáza projektu pred rezidenciou, kde sme konzultovali scénu s našim scénografom Michalom Bugáňom a taktiež sme mali niekoľko online čítačiek, na ktorých, vzhľadom na počet postáv vo finálnej verzii textu, pribudol Andrej Polakovič. S dlhoročným tandemom nikdy nehral, ale ich spolupráca bola napokon našľapaná ako dobre namazaný motor.

Na rezidencii je skvelé to, že je to zároveň aj taký teambuilding. S Peťou sme spolu robili už viacero projektov, ale s týmto hereckým zoskupením sme spolupracovali prvýkrát. Veľa sme sa smiali. Ako autorka som dávno pochopila, že text ožije až na javisku a počas jeho inscenovania zároveň vzniká niečo úplne nové. Je to o hľadaní, rozvíjaní a akceptovaní toho druhého.

Záhrada CNK je čarovné miesto, ktoré dýcha niečím neopísateľným, vždy sa tam rada vraciam a je pre mňa únikom od všednosti. Aj tento rezidenčný pobyt ním bol. Nikto z nás nikdy pred tým na rezidencii nebol a bola to naozaj výborná skúsenosť a príležitosť. Všetci nám boli nápomocní a technici sa nám snažili v našich krkolomných predstavách vyjsť čo najviac v ústrety. Hoci sme mali intenzívne nastavený program (keďže naším cieľom bolo pripraviť čo najviac scén), na skúškach panovala pokojná atmosféra a mohli sme naplno tvoriť. Som rada, že sme našli tím, ktorý rátal s tým, že celý projekt vzniká z radosti tvorcov a všetky zdroje na rekvizity a scénu si zabezpečujeme svojpomocne. Preto sme vďační za rezidenčný pobyt, kde nám Záhrada bezplatne poskytla priestor a technikov. Vrelo odporúčam všetkým divadelníkom.

Odborné korektúry: Lenka Dzadíková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová