Bábkarská Bystrica 2022: Vojna nemá detskú tvár

Na festivale Bábkarská Bystrica 2022 nám neďalekú vojnu pripomína aj účasť študentiek Katedry bábkarskej tvorby z Kyjevskej národnej divadelnej, filmovej a televíznej univerzity I. K. Karpenka-Karého. Okrem toho, že uviedli svoj divadelný projekt pre nevidiacich a slabozrakých Kto rastie v parku?, obohacujú jazykovú pestrosť festivalu, keď tu popri slovenčine, češtine, fínčine, nórčine, angličtine či francúzštine počuť aj ukrajinčinu a ruštinu. Aj keď to niekedy znie ako na „Babylonskej Bystrici“, k porozumeniu dôjde vždy.

Vo svetle súčasných udalostí na Ukrajine zarezonovali v prvej časti festivalu až tri inscenácie. Všetky mali premiéru pred februárom 2022. Slovinské Bábkové divadlo Ľubľana uviedlo inscenáciu Niekde inde, ktorú naštudovali ešte v roku 2019. Je až cynické konštatovať, že je to modelový príbeh. Príbeh, aký zažilo, zažíva alebo môže zažiť dieťa prakticky kdekoľvek na svete. Otec dostane povolávací rozkaz, dievčatko s matkou sa pred bombardovaním ukrývajú v pivnici a ich pes zahynie pri leteckom útoku. To všetko je podané ako spomienka dievčatka, ktoré sa snaží zapadnúť v novej škole, v krajine, do ktorej emigrovalo. Všetci ju tam volajú Mina, pretože sa nedokážu naučiť jej skutočné krstné meno. Zámerne však nie je definované, o akú krajinu a časové obdobie v inscenácii ide. Môže to byť reminiscencia z minulosti, môže to byť najaktuálnejšia situácia. Dieťa teraz musí svoj život žiť „niekde inde“ a my môžeme dúfať, že to, čo sa deje ľuďom „niekde inde“, sa nikdy nestane nám. Príbeh slovinskí tvorcovia spracovali ako monodrámu bábkoherečky s použitím projekcie, s ktorou narábajú veľmi sofistikovane. Základom scény je školská lavica, ktorá sa otočením mení na tabuľu a zároveň na projekčnú plochu. Premyslene spájajú reálne kreslenie kriedou s premietaním (akoby kriedou) kresleného animovaného obrazu. Inscenácia je dramaturgicky, režijne i výtvarne do detailov premyslená. Je dojímavá a nevtieravo scitlivuje obecenstvo v téme emigrácie.

Do trojice inscenácií, ktoré zasiahli do tohto diskurzu, patria aj dve slovenské. Nové divadlo z Nitry uviedlo Zlodejku kníh podľa predlohy Markusa Zusaka – príbeh situovaný do obdobia druhej svetovej vojny. Aj tu je dieťa, pivnica, bombardovanie a mŕtvoly. Hlavná postava Liesel sa v závere objíma s personifikovanou smrťou. Dej inscenácie pezinského Divadla PIKI Plechová Mína naopak nemá presné časové určenie ani lokáciu. Tvorcovia vychádzajú z knihy Pavla Hrnčířa inšpirovanej vojnovými konfliktmi v krajinách tretieho sveta, to však nie je v príbehu určujúce. Inscenácia nie je taká emočne vypätá, ako ostatné spomenuté. Pracuje sa v nej s humorom, hyperbolou a úprimným pohľadom na svet – tým detským. Dievčatko Drů dôveruje vojakovi a prijme jeho dar. Netuší, že je to mína, ktorá môže kedykoľvek vybuchnúť. Vzorne sa o plechovú škatuľku, ktorá jej pripomína mačičku, stará. Záver príbehu tvorivý tandem oproti knižnej predlohe upravil: všetky vojny aj špeciálne vojnové operácie zamknú do múzea. Cynik by povedal: „Bomba nápad!“

Mina, Liesel a Drů sú dievčatá z príbehov rôznej proveniencie, v ktorých sa nechcene stávajú účastné rozličných vojen. Ideálne by bolo, ak by sme na najbližšom ročníku Bábkarskej Bystrice mohli o tejto téme hovoriť ako o prekonanej.

Bábkarská Bystrica, 26. september - 2. október 2022
www.babkarskabystrica.sk