Marek GodovičV prípade tohto „minifestivalu“ nešlo len o prezentáciu vytvorených diel, bola tu prítomná snaha o pomenovanie javov, premien osobnosti tanečnice a jej tvorby s odstupom času. Kúdeľová na týchto sólo performanciách nepracovala sama, vo svojom tíme má aj niekoľko zaujímavých tvorcov z oblasti svetelného dizajnu a hudby, ako sú Jozef Čabo, Dominik Novák, Slavomír Šmálik, či z prostredia videoartu – Boris Vitázek, Juraj Mydla a Martin Toldy. Počas troch augustových dní Soňa Kúdeľová prezentovala Autonomy a Autopilot. Titul Autocorrect pre tento účel pripravila formou inštalácie.
Nie je náhodou, že Soňa Kúdeľová prichádza s prehliadkou svojej autorskej tvorby práve v tomto období. Koncept, z ktorého všetky tri diela vychádzajú, je vnímanie sveta vlastným pohľadom a zároveň podriaďovanie sa očakávateľným schémam a vymedzeniam voči nim. Počas pandémie sme mali viac času na skúmanie seba, nášho vnímania či obmedzení okolo nás. Často sme prepínali na autopilota, aby sme korigovali samých seba v čase, keď zbaviť sa internetu by znamenalo stratiť kontakt so svetom, fyzická existencia v dave bola nemožná. Výsledkom skúmania vnútorných procesov je získanie autonómie, novej formy vlastnej osobnosti, ktorá je pripravená vykročiť von.
Všetky tri diela nadväzujú na seba, ale zároveň sú autonómne. Rozvíjajú sa v nich vizuálne obrazy za použitia projekcií. Zároveň zaznamenávajú uvedomenie si každodennej reality ohlodanej až na kosť, v ktorej sa odzrkadľujú väčšie i menšie zranenia. Kvôli nim sa stávame inými. Netrvá to deň ani dva, je to proces vzťahov, udalostí, zmien v myslení, ktorý organizmom prejde za dlhé obdobie. V prezentácii Kúdeľovej tvorby ide aj o vnútorné rozpoloženie performerky, ktorej životný pohľad už je inde, ako bol v čase tvorby konkrétneho diela. Najvýraznejšie sa istý posun odzrkadlil v prezentácii Autocorrectu prostredníctvom inštalácie: stôl obložený ovocím sa vzťahoval na scénu v performancii, kde tanečnica ponúka divákom pomelo. Uprostred stál tablet, na ktorom sa premietali zábery z inscenácie a skúšok. Dívame sa na stopy diela, ktoré bolo z trojice najviac fyzicky kontaktné vďaka blízkosti hľadiska. Prostredníctvom monitoru si sprítomňujeme spomienky, ktoré si z neho matne pamätáme.
V programe minifestivalu bola predstavená aj tvorba umelcov, ktorí sú spriaznení so svetom Kúdelovej či s tvorivým procesom predstavujúcim skúmanie javov. Interaktívna hra Jakuba Cerulika (Native Mind) a Anje Naňovej pod názvom Hra Lud:Us presne demonštrovala pravidlá, hranice, ale aj nové možnosti či kontexty hry. Koncept interaktívnej hry spočíva na zvizuálnení textových povelov – akcentov alebo impulzov a ich predvedení do priestoru. Tým sa pre účastníkov hry, ktorí nemajú až takú skúsenosť so súčasným tancom, môže performancia tento umelecký druh po zjednodušení pojmov a pravidiel viac priblížiť. Hra je aj o objavovaní možností a hraníc svojho tela. Ako sa stať choreografom alebo tanečníkom a pritom si preveriť svoje pohybové schopnosti.
V rámci druhého dňa v spojení s interaktívnou hrou a inštaláciou sa prezentovala aj projekcia filmu vizuálnej umelkyne Viktórie Revickej. Vo svojej videoperformancii Kvasný proces skúma v spolupráci s performerkami Luciou Kupcovou, Tatianou Takáčovou, Veronikou Verešovou a kameramanom Denisom Kozerawskim kvasinky. V bielom, takmer neutrálnom priestore sa pohybuje štvorica performeriek, minimalistickými pohybmi a zvučaním interagujú medzi sebou aj s okolím. Nie je to vizuálne znázornenie procesu kvasenia, ale jej podstaty – spôsob, ako začína kvasný proces, jeho začiatok, zdieľanie cukru alebo energie až po jeho udržanie. Tieto fenomény sa postupne odohrávajú aj v telách a hlasoch performeriek, v rytme tiel, ich vzájomných interakciách. Videoperformancia predstavuje fascináciu pomalosťou pohybu, jeho uvedomenie si a zároveň vytvorenie napodobneniny procesu, ale aj to stať sa jeho súčasťou.
Dobrou platformou pre diskusiu sa ukázala séria rozhovorov choreografky a tanečnice Evy Priečkovej s umelcami. Formát (Eva Priečková ho túto sezónu realizovala spolu s kritičkou Katarínou K. Cvečkovou) sa pomaly ujíma aj pri rôznych iných tanečných dielach. V tomto prípade sa otvorili otázky o vnímaní tanca divákmi, ktorí s ním nemajú skúsenosť, alebo s tvorcami, ktorí pracujú s vizuálnym umením.
Koncept autorského showcase Sone Kúdeľovej podnietil aj umelkyňu pozrieť sa na svoje diela s odstupom času. Diváci mohli spoznať v komunikácii s tvorkyňou proces a spôsob, akým rozmýšľa o tanci, pohybe a sebe samej.
Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Zuzana Andrejco Ferusová
