Martina MašlárováA hoci dosiaľ nejestvuje žiadna štatistika šírenia vírusu v kultúrnych ustanovizniach (najmä v prípade, že účastníci podujatia sedia na svojom mieste, s respirátorom „proklatě“ vysoko, hľadia dopredu, nerozprávajú, nespievajú, ba ani si nepodávajú ruky), neostáva nám nič iné, ako sedieť doma a nanajvýš si vyrábať vlastné rodinné drámy. A pritom nedobrovoľne sledovať, čo ešte ten náš ochotnícky súbor s názvom Vláda SR vyhúta, aby nás pobavil. Je to veru groteska priam ubuovská, akurát tie tisícky mŕtvych nie sú iba výplodom autorovej fantázie, ale skutočná tragédia. Merdre, môžeme si odpľuť spolu s Jarrym, ale radšej v cudzom jazyku, nech to nie je také vulgárne. Veď to možno budú čítať aj nejakí kultúrni ľudia.
Na druhej strane, hoci fyzicky v divadle nie sme, pred Vianocami sa roztrhlo vrece s online premiérami, lebo neviditeľná ruka grantových deadlinov poháňa tvorcov a tvorkyne prezentovať výsledky bez ohľadu na opatrenia. Zvlášť ma baví, ako sa umelecké obsahy v tomto prípade zrážajú s predstavou sviatočnej pohody – poslednú adventnú nedeľu som napríklad popri vianočnom upratovaní na projekcii sledovala performanciu Tomáša Procházku, ktorej hlavnou témou bola samovražda. Dva dni pred Vianocami som sa zas rozhodovala, či si popri balení darčekov pozrieť na poslednú chvíľu ohlásenú premiéru Otca Feraponta Paľa Viechu alebo plánovanú Krehkosť Veroniky Malgot. Ale keďže link na Krehkosť platí 24 hodín, tak si ju pozriem v predvečer Štedrého dňa pri pečení vanilkových rožkov a budem sa pritom zamýšľať nad rodovými stereotypmi a nie vždy romantickými podobami lásky. Projekt Asperger vs. Wittgenstein divadla Non.Garde mi síce ušiel a nestihla som ani Skupinovú terapiu SkRAT-u, ale to je vraj aj dobre, lebo sa im na poslednú chvíľu udial nejaký skrat v obsadení a výsledok nebol taký, aký mal byť.
To sa však asi dá povedať aj o ostatných kusoch, lebo všetkým chýbala esencia divadelného zážitku, ktorou je práve „bytie“ v divadle. A tak sebe, ale aj vám ostatným, pod stromček prajem, aby nám cesnak s medom na oblátke a tretia dávka zabezpečili parádnu imunitu, aby šupinky z kapra priniesli do kultúry keď už nie viac, tak aspoň dostatočne veľa peňazí a najmä, aby MLOKi v roku 2022 mohli zrušiť rubriku #niejevdivadle.
