Všetky cesty vedú do Ríma. Žiadna z nich nevedie ku mne. Skoro dadaistický nárek. Téma migrácie a emigrácie Slovákov a Sloveniek.
,,Prečo ľudia opúšťajú svoju krajinu a hľadajú šťastie inde? Slováci a Slovenky v pravidelných intervaloch opúšťali slovenskú zem a snažili sa prežiť v cudzine. Novodobý fenomén odchodov mladých ľudí do cudziny má inú príchuť, ako ten v začiatku 20. storočia, cez druhú svetovú vojnu, po znárodnení v r. 1948, alebo po okupácii Československa Rusmi v r. 1968. Všetkých nás prekvapuje ako často a mnoho ľudí odchádza za prácou, za vzdelaním do cudziny. Prečo? Fenomén migrácie, vnútornej i fyzickej, sa stal predmetom skúmania a rozhovorov autorky s mnohými mladými ľuďmi, i s ľuďmi strednej generácie. Máme šancu to zastaviť? Vieme zmeniť, čo sa zmeniť na Slovensku má a čo odlíšiť, čo sa zmeniť nedá? Nostalgia je hrou o odchodoch z domu a príchodoch z cudziny naprieč jednou rodinou a jej známymi. Pomedzi to presakujú otázky xenofóbie, strachu z cudzoty, znevýhodnenie preto, lebo patríme do strednej a východnej Európy… Počula som jedno prehnané tvrdenie, vraj Slováci a Slovenky o tristo rokov už nebudú existovať, ani ich jazyk. Možno. No, zatiaľ sa pýtajme a hľadajme, kto sme, odkiaľ kráčame a či vieme, kam ideme. (is)”
(text: www.bdnr.sk)
Autor diela: Iveta Horváthová
Réžia: Marián Pecko
Obsadenie: Peter Butkovský, Mária Danadová, Michal Ďuriš, Eva Dočolomanská, Ivana Kováčová, Marianna Mackurová, Tomáš Mischura, Juraj Smutný, Jozef Šamaj, Mária Šamajová, Alena Sušilová
Scénografia: Pavol Andraško
Kostým: Miriam Struhárová
Hudba: Róbert Mankovecký
Iné: Daniel Novotný, Richard Mažáry, Patrik Rosina, Peter Kliment
