Na ceste za ničím

Ak ste srdcom východniar(ka) a dušou teatrologička, Ficov výrok, že „na východe nič nie je“ vás, pochopiteľne, naserie. Neváhate a ihneď si idete overiť situáciu do jedného z košických divadiel, a po ceste sa zastavíte aj v Žiline.

Hus v depresiách, bábky v ofsajde

Desaťročia počuť ponosy na to, že máme nedostatok textov pre bábkové divadlo. V poslednom období som vzhľadom na túto situáciu zaznamenala jeden paradox – „sčinoherňovanie“ bábkových hier. V Divadle Jonáša Záborského v Prešove činoherne naštudovali bábkovú hru Víta Peřinu Budulínek, v Slovenskom komornom divadle Martin hru Marty Guśniowskej Anjelik, žirafa a stolček alebo o (ne)zmysle. Bábkovú hru od tejto úspešnej a hojne uvádzanej poľskej autorky naštudovali v marci aj v Bábkovom divadle Žilina. Bez bábok.

Návštevníci festivalu Bábkarská Bystrica 2016 a neskôr aj košického festivalu Virvar 2017 mohli vidieť inscenáciu Bodaj to hus kopla! divadla Teatr Animacji z poľskej Poznane. Bola to mimoriadne očarujúca, minuciózna, rýdzo bábková inscenácia v réžii samotnej autorky. Očakávať podobné spracovanie textu aj v Žiline je však zradné. Od očakávaní sa treba oslobodiť a do BDŽ si ísť pre autonómny bezbábkový zážitok.

Režisér Šimon Spišák a výtvarník Karel Czech nadviazali na svoje neviazané divadlo. Oproti iným inscenáciám (v súboroch Teatro Tatro, Nové divadlo, ale aj oproti inscenácii Škaredého káčatka v BDŽ) cítiť zásadný rozdiel – východisko v pevnom dramatickom texte, ktorý sčasti koriguje režisérov bujarý štýl. Inscenácia je až prekvapivo disciplinovaná. Jej základom je výborný text o Husi, ktorá nemá zmysel života, preto hľadá šelmu, ktorá by jej trápenie ukončila a zožrala ju. Lišiak, ktorý chodí v jej blízkosti loviť sliepky, však o takú chudú hus nemá záujem, preto sa ju rozhodne odviesť za Vlkom, ktorý ju zje rád. Počas putovania sa zblížia a prichádza happyend – zmysel života Husi dodali noví priatelia aj nová láska.

Žilinská inscenácia sa v Spišákovej úprave volá Trafená hus. Hlavnú hrdinku hrá Barbora Juríčková, ktorej stvárnenie depresívnej, ale odhodlanej, neodbytnej a bezprostrednej hydiny patrí k herečkiným najlepším kreáciám. Nezaostávajú ani ostatní členovia a členky súboru BDŽ. Ich prejav je uvoľnený a komický, ale má svoje presné hranice, humor tu nevzniká z prvoplánových žartíkov.

Inscenácia overila kvality textu, ktorý výborne funguje s bábkami i bez nich. A Šimon Spišák nepriamo dramaturgicky nadviazal na svoju študentskú inscenáciu Vtáčí snem, keď v Žiline ponúkol už Škaredé káčatko aj Trafenú hus.

Kedysi Nič a teraz dve naraz

Neverili by ste, ale existuje bábková hra, ktorá sa volá Nič. Napísala ju Gabriela Brajerová a Bábkové divadlo v Košiciach ju v réžii Jána Uličianskeho uviedlo v roku 1981. Ak by Robert Fico prejavil záujem, rada si informácie o inscenácii doštudujem, aby som ho presvedčila, že na východe Nič už dávno bolo.

Režisér Peter Palik je z Prievidze, ale s východom sa spriahol, už keď v rokoch 2013 až 2017 pôsobil ako interný režisér Spišského divadla v Spišskej Novej Vsi. Po desaťročí Palikovej profesionálnej činnosti v činoherných aj bábkových divadlách, v rozhlase aj v ochotníckych súboroch, naštudoval inscenáciu konečne aj v Bábkovom divadle v Košiciach. A nie jednu. S odstupom dvoch týždňov mali premiéru rozprávky Guľko BombuľkoHľadá sa snehuliak! Každá iná, no obe bábkové.

Guľko Bombuľko je pre deti už od troch rokov. Známy príbeh Márie Ďuríčkovej o tom, ako sa klbko vlny stretne so zvieratami z gazdovského dvora, zobrazil spolu s dvoma bábkohercami, Viktóriou Sedlákovou a Andrejom Sisákom. Inscenácia je primerane interaktívna – deti násilne nezapája nadbytočne kladenými hlúpymi otázkami. Palik dramatizáciu rozprávky Márie Ďuríčkovej spestril sociálnym rozvrstvením postáv – vrabčiaci evokujú rómske etnikum, hus – tetka Gagatka, hovorí šarišským dialektom. Inscenácia je typickým „palikovským“ mixom – obsahuje zrozumiteľný príbeh pre deti a niekoľko žartíkov aj pre ich rodičov. Mladí bábkoherci pristúpili k zvieracím postavám s ľahkosťou. Prejav najnovšej členky súboru Viktórie Sedlákovej, ktorá animuje najmä Guľka, je kultivovaný, bez maznavých afektov. Andrej Sisák hrá väčšinu zvieracích hrdinov, ktorých Guľko stretne, a každému dokáže vytvoriť osobitý prejav. Nadčasová klasika od autorky, ktorej sté výročie narodenia si pripomíname budúci rok, do repertoáru BDKE jednoznačne pasuje.

Hra Petra Palika Hľadá sa Snehuliak! je výrazne inšpirovaná knihou Snehuliacke ostrovy Jána Uličianskeho. (Áno, toho Uličianskeho, ktorý režíroval Nič!) Inscenácia je určená divákom a diváčkam od piatich rokov. Je príkladom práce s imagináciou a princípmi detskej hry. Všetko, čo je v príbehu potrebné, vzniká priamo na javisku z prítomných predmetov. Príbeh sa odohráva v neútulnom prostredí ľudí bez domova. Všetko teda vzniká z odpadového materiálu – fólie, kartóny, starý slnečník, puklica z automobilového kolesa, prázdne fľaše, vaňa, dokonca záchod. Pred očami divákov z týchto predmetov vzniká loď, iglu, aj zástup snehuliakov.
Piati insolventní dobrodruhovia a dobrodružky putujú za čiernym snehuliakom, ktorého zo špinavého snehu vytvorila jedna z nich – malá Boni. Diváci zažijú nielen dobrodružnú výpravu, ale za pomoci rodičov a pedagógov či pedagogičiek môžu vďaka výtvarnému princípu inscenácie otvoriť aj environmentálne témy.

Palikove inscenácie potvrdzujú fakt, že na východe je všeličo. Aj Bábkové divadlo, ktoré je bábkové.

Rubrika: 

Bibliografický záznam: Dzadíková, Lenka. Na ceste za ničím. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2018. [cit. 21.7.2018]. ISSN 1339-8113. Dostupné z https://mloki.sk/node/837.