Balans medzi ľudským a prírodným  

Dunaj je samostatný biotop, ktorý si žije vlastným životom. Okrem toho je však rieka redukovaná, využívaná, znečistená a bezbranne vystavená ľudskej činnosti, ktorá viditeľne a neobmedzene zasahuje do jej života.Tanečná umelkyňa Eva Priečková a vizuálna umelkyňa Katarína Poliačiková vytvorili paralelu medzi riekou a ľudským telom. Sedemdesiat percent nášho organizmu predsa tiež tvorí voda, ktorá má svoj hlavný a vedľajší tok. Podobne cez rôzne otvory a v rôznych formách vyviera na povrch, napríklad ako sopeľ, sliny, hlien alebo slza. Aj ľudské telo má svoj biorytmus a ekosystém, podobne ako Dunaj. Tiež ho znečisťujeme bez ohľadu na následky, ktoré sa však časom ukážu. (Jedným z telesných príznakov sú napríklad ľudovo nazývané žaby, teda afty.)

Začiatok performancie prebiehal ako rozhovor medzi performerkami, ktoré si sadli na pláž Dunaja na petržalskej strane, pri vojenskom kryte. Zvolili si toto miesto, lebo k nemu majú veľmi vrúcny citový vzťah. Tam dokázali preniknúť do tajov rieky. Dielo Holding River nadväzuje na dlhodobú spoluprácu Priečkovej a Poliačikovej, ktoré skúmali vodu ako element aj v predošlom projekte Learning Water, Salty Eyes (súčasťou je aj video). Teraz sa ich objektom výskumu stal Dunaj. Ani jedna sa v ňom dovtedy nekúpala, obe totiž verili všetkým tým strašiakom, že sú v Dunaji nebezpečné podvodné víry, ktoré ich stiahnu pod hladinu. Bola to pre ne teda prvá skúsenosť, prvý priamy kontakt s obrovskou vodnou plochou, ktorá má takú neskutočne veľkú moc. Tieto osobné informácie zazneli aj počas rozhovoru, ktorý pôsobil ako prológ alebo anotácia k dielu a načrtával aj priamy interpretačný kľúč.

Všetko, čo sa dialo potom, sa nieslo v duchu rovnováhy a spojenia. Performerky ako cudzí element vkročili do ekosystému Dunaja, čím ho narušili. Ony sú tie, ktoré sa musia prispôsobiť rieke, nie naopak. Svoje telá prepojili s plážou, aby boli jedno s okolím. Na ruky si poukladali kamene z brehu a udržiavali rovnováhu, aby pri pohybe nespadli. Aj medzi sebou sa snažili vytvoriť symbiózu, keď medzi nimi došlo k vzájomnému kontaktu, alebo ku kontaktu s okolím. Kamene si nekládli iba na paže, ale aj do úst, lebo podľa ich predkov to pomáha na spomínané žaby, teda afty. Takýmto spôsobom Dunaj prenikol aj do ich organizmu.

Choreografia bola založená na princípoch hľadania rovnováhy, na dotykoch, plazení sa po brehu a na jemných pohyboch, ktoré postupne smerovali priamo do Dunaja. Obe, oblečené do neoprénu, vstúpili do rieky. Svojim odevom zároveň akoby priznali, že do Dunaja vstupujú ako cudzinky. Nie je to ich prirodzené prostredie, aj preto sa potrebovali chrániť. Vedome svojim vstupom do rieky nabúrali jej každodenný život aj život jej obyvateľov. Na pohyb využili prúd, ktorým sa nechali strhnúť, poddali sa mu, čím nastalo medzi nimi a riekou skutočné prepojenie a na niekoľko sekúnd sa stali jednou bytosťou. Boli súčasťou prúdu podobne, ako ním sú aj dejiny. Dunaj je nadčasový symbol a biotop, čo sa o jeho okolí povedať nedá. Vo veľkom zastupuje metaforu času, ktorý neúprosne beží a má dosah na rieku, ako aj na človeka. Aby otvorili polemiku, išli performerky aj proti prúdu. Snažili sa dostihnúť jedna druhú, ale museli pri tom zdolať silný prúd. Keď sa stretli, Poliačiková si ľahla na vodu a Priečková jej pomáhala udržať sa nad hladinou. Hľadala rovnováhu a krehkú hranicu medzi nimi. Z Priečkovej sa stala kotva, ktorá ju udržala v ľudskej sfére a zabránila jej, aby sa úplne oddala rieke.

V prírode prebiehajú prirodzené procesy, ktoré sú úzko definované konkrétnym časovým obdobím. Priečková a Poliačiková si počas tvorivého procesu všimli aj to, že nad Dunajom preleteli divoké husi vždy v ten istý čas. Predpokladám, že polemika o rovnováhe medzi prírodou a človekom bude stále narastať. Hoci Holding river/Držať rieku nechce byť a priori ekologickým projektom a performerky skôr hľadali metaforické roviny Dunaja. No napriek tomu aj veľmi rozvážne verbalizovali myšlienku, ako ľudská činnosť narúša prirodzené biotopy. Oveľa dôležitejšou sa však stáva rovnováha medzi prírodným a umelým.

Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová