Pápež a hrdinovia socializmu

Je mi úplne jasné, že muzikál je žáner, s ktorým si väčšina ľudí spája najmä pôsobivú tanečnú a spevácku šou. Fakt je však ten, že prvotným momentom v ňom je silný príbeh. Ani ten najlepší herec či režisér totiž nič nespraví s tým, ak na javisku jednoducho nie je čo hrať.

Tento text nechce inscenáciu Povolanie pápež hodnotiť ako celok, ale zamerať sa len na libreto, ktorého autorom je Daniel Hevier. Z ostatných tvorcov si pozornosť zaslúži  práca choreografa Jarosława Stanieka, ktorý narušil niektoré klišé slovenských muzikálových choreografií. Jeho prácu považujem za najväčšie pozitívum inscenácie a verím, že by nemuselo ísť o jeho poslednú spoluprácu s našimi divadlami.

V princípe však rozhodnutie nitrianskeho Divadla Andreja Bagara spracovať danú tému daným spôsobom má svoju logiku.

Hoci z pohľadu dvetisícročnej histórie kresťanskej cirkvi ubehlo od smrti pápeža zanedbateľných dvanásť rokov, už v okamihu jeho skonu bolo jasné, že odkaz Karola Wojtylu zanechá hlbokú stopu s výrazným presahom aj do svetského života. Príbeh prvého slovanského pápeža v sebe spája všetko, s čím sa museli západný svet a rímskokatolícka cirkev vyrovnať v druhej polovici dvadsiateho storočia. Je preto logické, že jeho život predstavuje vďačný objekt pre umelecké spracovanie.  

Autorovi libreta Danielovi Hevierovi sa však nepodarilo vyhnúť viacerým nástrahám. Prvoradým problémom je plochosť celého príbehu. Chápem, že žánrové pravidlá muzikálu neumožňujú zásadnú hlbokú analýzu Wojtylovho života či problematických pasáží jeho pôsobenia vo Vatikáne. Čo ale žánrové pravidlá vyžadujú, je silná línia hlavného hrdinu, okolo ktorej je postavený celý príbeh. To sa bohužiaľ v tomto prípade nedeje, a to hneď z viacerých dôvodov.

Prvým je plochosť postavy Karola Wojtylu, resp. Jána Pavla II. Od prvého do posledného momentu sledujeme idealizovaného dokonalého hrdinu. Ten je tu vykreslený ako inteligentný filozof, ktorý mal navyše zmysel pre humor a praktický život, mal blízko k mladým, s milostivým úsmevom akceptoval slabosti bežných smrteľníkov, zasadil sa o zmierenie medzi náboženstvami a popritom porazil komunizmus vo východnej Európe.  

Pokým nesie postava ešte svoje občianske meno a stvárňuje ju Roman Poláčik, možno v diele nájsť momenty, ktoré dávajú jeho charakteru aspoň čiastočnú rôznorodosť. Je to najmä vo chvíľach, v ktorých ukazuje svoj zmysel pre humor (príchod do dediny, kde nastupuje ako kňaz, či stretnutie so študentom, ktorý sa učí na skúšku). Od momentu, keď prijíma meno Ján Pavol II. a postavu stvárňuje Ján Gallovič, však už nevidno ani to málo. Postava pápeža tu pripomína postavy hrdinných traktoristov či obrábačov kovov z obdobia dogmatického socialistického realizmu päťdesiatych rokov, ktorí v sebe zvádzali jediný vnútorný konflikt – medzi dobrom a ešte väčším dobrom.

Takýto dokonalý hrdina predstavuje problém aj z ďalšieho dôvodu. Nie je v konflikte ani so žiadnou inou postavou. V tomto prípade bolo zámerom tvorcov ako protiklad resp. antihrdinu k pápežovi postaviť diabla (Eva Pavlíková) a viaceré menšie postavy novinárov. Ibaže tento zámer nevychádza, keďže akýkoľvek stret s nimi hlavný hrdina vlastne ani nerieši. Výstupy, v ktorých sa stretnú v priamom konflikte, sú buď nedopracované, alebo riešenie tohto stretu pre hlavného hrdinu nepredstavuje žiaden problém.

Pritom sa núkali viaceré možnosti, ktoré žiaľ zostali nevyužité. V postave Alberta Einsteina sa napríklad objaví problematika konfliktu medzi vierou a vedou. Lenže problém je v tom, že sa iba objaví a nerozvíja. Pritom ponúka vhodný motív, ktorý by sa navyše dal spracovať spôsobom, ktorý nebude „neúctivý“ voči kresťanskej vierouke či pápežovi.

Napriek tomu, že inscenácia nie je práve výkladnou skriňou slovenského divadla, som si istý, že na ňu budú autobusy zvážať divákov z okolitých obcí a miest ešte dlhé mesiace. Úžas z toho, že môžu v divadle uvidieť „svojho“ pápeža, prekryje všetko.

Fakt je však ten, že bez silného príbehu kvalitný muzikál nevznikne. O librete Daniela Heviera pritom platí, že už len v porovnaní s pôvodnými muzikálmi, ktoré v minulosti uviedlo DAB, je jeho libreto výrazne podpriemerné.