Tomáš BaňackýV roku 2015 sa Divadlo Štúdio tanca ocitlo v neľahkej situácii, keď mu bývalé vedenie VÚC nepodpísalo grant na organizovanie festivalu schválený ministerstvom kultúry (komentár k situácii môžete nájsť aj tu: Ešte k téme Divadla Štúdio tanca: Pololži a zvláštne fakty BBSK). Napriek tomu divadlo nerezignovalo, ale rozhodlo sa tvorbou reagovať na aktuálne spoločenské dianie. Osud festivalu sa však zvrátiť nepodarilo a jeho 12. ročník bol zrušený. Členovia divadla sa rozhodli pokračovať aspoň vo finančne menej náročnej aktivite a vytvorili podujatie s názvom Tvorivé dni pre vás, ktoré ponúkalo možnosti vzdelávania pre študentov tanečných odborov slovenských konzervatórií.
Tento rok sa Divadlo Štúdio tanca rozhodlo obnoviť kontinuitu festivalu v plnom rozsahu, no opäť muselo čeliť neľahkej situácii. Stále sa nachádzame v pandemickom období, a preto je náročné predpovedať čo i len najbližšiu budúcnosť. Napriek tomu sa organizátorom predsa len podarilo v rozmedzí dní 14. – 19. júna oživiť Dni tanca pre vás, a to dokonca aj s účasťou zahraničných umelcov z Poľska, Grécka a Belgicka.
I tak sa program nevyhol zopár problémom spojených s pandémiou. Hneď prvé zahraničné tanečné sólo Penelope muselo byť nahradené dielom z repertoáru domáceho súboru, konkrétne časťou z inscenácie 3×20 Ženy pod názvom Spaces. Sólo Lisbeth Gruwez z Belgicka však bolo možné vidieť aspoň z videozáznamu, ktorý navyše dokázal sprostredkovať silnú atmosféru. Dôležitú úlohu v audiovizuálnej nahrávke zohrával priestor ‒ stará budova s holými stenami umocňovala silu výsledného diela. Pohyb tanečníčky spočíval v jednosmernej rotácii okolo vlastnej osi. Gruwez touto figúrou komunikovala témy plynutia času a čakania, ktoré sa v špirálovitom točení zacyklujú. Vďaka týmto pohybom sa navyše akoby postupne dostala do sály a bola tak takmer živou súčasťou festivalu.
Tanečníci Ewa Noras a Stanisław Bulder z Poľska skrz duet Anima-Animus rozprávali o jednote a nerozlučiteľnosti oboch pohlaví. Na javisku bolo zreteľné vzájomné energické prepojenie tanečníkov, pohyb a napätie medzi nimi boli v niektorých momentoch výrazne zmyselné, intímne až erotické. Choreografia dokonale zobrazovala tenziu medzi mužom a ženou, hoci miestami pôsobila prvoplánovo. Tanečníci sa na javisku snažili vzájomne dobyť cez impulzívne pohyby tým, že do seba vrážali, vzďaľovali sa, ale aj splývali v jedno. Okrem iného odkazovala choreografia aj na biblické stvorenie ženy z mužovho rebra, čo bolo v istých okamihoch dopĺňané dokonca zvukmi pripomínajúcimi prírodu, teda rajskú záhradu. Ticho a pokoj prítomné v raji pred skutkom prvého hriechu boli prerušené intenzívnym a impulzívnym pohybom. Dvojica tanečníkov cez dielo vyjadrovala témy prepojenia medzi mužom a ženou, ale aj konflikt prameniaci z odlišných archetypov – anima a animus.
Znovuobnovenie festivalu prinieslo nečakane aj európsku premiéru belgického tanečného sóla Fitry, keďže opatrenia spojené s pandémiou neumožnili živé predstavenie v Belgicku (svetová premiéra sa odohrala v Burkina Faso). Tanečník Jean Robert Koudogbo Kiki cez dielo komunikuje témy umelca, v ktorého vnútri sa odohráva boj. Kiki dáva svojím pohybom najavo, že sa zmieta uprostred množstva otázok a snaží sa na ne hľadať odpovede. Na javisku sa cez pohyb dostáva až do kŕčov, z ktorých je náročné sa vymaniť. Zmietajú ním a nedovoľujú mu sa pohnúť. Aj keď dielo patrilo v rámci programu k fyzicky náročnejším a vizuálne pútavým, istým spôsobom mu chýbala dynamika. Tanečník sa v priebehu predstavenia síce dostával na hranice svojich síl, avšak v choreografii prevládali pomalé a statické časti.
Podtitul tohto ročníka sa tematicky odzrkadľoval aj v niektorých dielach. Zatiaľ čo prvý deň belgické sólo pripomínalo prebúdzanie sa a vynáranie z ticha, v utorňajšej najnovšej domácej produkcii Besi sme objavovali v sebe nielen krásu a zlo, ale aj stíšenie. Staršia inscenácia Petry Fornayovej Manifest možností, vytvorená pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie, priniesla viac spoločensko-politické témy, keďže reflektovala revolučné roky, ale aj obdobie pred a po nich – ticho a prázdno s nimi spojené. Monochromatická inscenácia priniesla pohľad na udalosti skrz výpovede, pričom každá interpretka to robila spôsobom jej blízkym – cez slovo či pohyb. Performatívny koncert NO ON prepájal na javisku živé telo s objektmi rôznych tvarov a funkcií, ale aj hudbu a tanec, podobne ako to robili niektoré koncerty sprevádzané tanečníkmi. Tvorcovia Danae Dimitriadi a Dionysios Alamanos z Grécka v poslednom predstavení festivalu cez svoj duet Atma komunikovali kontrast dvoch protichodných prvkov a snažili sa ich začleniť do jednej substancie. Postupne sme sa tak počas týždňa vďaka predstaveniam opäť navrátili k sebe samým, našej podstate, vzťahom, ale aj útlmu spojenému s existenčnými otázkami.
Hudobný program festivalu akoby tvoril vymanenie sa z tohto ticha. Koncerty rôznych hudobných žánrov, ktoré nasledovali po tanečných predstaveniach, vytvárali akési doznenie, respektíve vygradovanie vzniknutej atmosféry. Hudobné vystúpenia boli navyše tanečne sprevádzané členmi súboru Divadla Štúdio tanca, čo vytváralo organické prepojenie medzi jednotlivými dňami. K najpodnetnejším z hudobnej dramaturgie patrilo vystúpenie zoskupenia Myši na poli, ktoré vytvorilo audiovizuálnu performanciu Bratia K. inšpirovanú Dostojevského románom Bratia Karamazovovci. Okrem už spomenutého boli súčasťou festivalového programu aj workshopy so študentmi konzervatórií, čím organizátori nadviazali na predošlé ročníky Tvorivých dní pre vás.
Napriek tomu, že sa festival stretol v minulosti s prekážkami a musel byť zrušený, jeho miesto na slovenskej i medzinárodnej scéne je opodstatnené, o čom svedčil aj tohtoročný program. Diela, ktoré sme počas festivalu videli, priniesli témy variujúce ticho a zároveň nám pomáhali vymaniť sa z neho.
