Lenka DzadíkováPri príprave na tento rozhovor som nadobudla dojem, že Bardejov je plný akčných ľudí s viacerými ambicióznymi projektmi. Môžeš Baštu zasadiť do kontextu kultúrneho života Bardejova a existujúcich občianskych združení?
Kultúrno-komunitné centrum Bašta bolo projektom viacerých občianskych združení a na čele snaženia o vlastný kultúrny stánok stálo o. z. Different. To riadi budovu, ale jej kultúrnu a komunitnú náplň tvoria aj iné združenia a aktívni občania z mesta, ktorí ho vnímajú ako priestor, kde môžu realizovať svoje aktivity. A my sme tomu veľmi naklonení, lebo chceme podporovať rôznorodosť aj aktívne občianstvo a zároveň vnímame, že nedokážeme a nemusíme robiť všetko sami. Okrem Bašty v meste Bardejov doposiaľ nie je iná alternatíva priestoru, ktorý by sa dal takto využívať, aj keď sporadicky funguje ako kultúrny stánok aj budova synagógy v Židovskom suburbiu a koncerty sa usporadúvajú aj v niektorých podnikoch. No Bašta je prvým miestom, ktoré ti napadne, keď chceš v Bardejove niečo zorganizovať. Keď hovoríme o kultúre v Bardejove, tak samozrejme aj mesto má svoju ponuku podujatí. Kino je ale na periférii – v Bardejovských kúpeľoch a mesto nemá inú sálu či kultúrny priestor.
Vaše centrum je pomenované podľa Hrubej bašty z konca 15. storočia slúžiacej na obranu mesta. Patrí budova mestu?
Áno. Naše občianske združenie získalo budovu do prenájmu v roku 2012 na desať rokov a neskôr sme predĺžili nájomnú zmluvu na neurčito, aby sme mohli čerpať väčšie granty na rekonštrukciu. Bašta má sedem podlaží a pomenovanie „hrubá“ má podľa hrúbky obvodového muriva, ktoré dosahuje až tri a pol metra.
V akom stave bola, keď ste ju začali zveľaďovať? A v akom štádiu obnovy ste dnes?
To, v akom stave bola, keď do nej prvýkrát moji kolegovia vstúpili, viem z rozprávania a fotografií. Bol to priestor, s ktorým si nikto nevedel rady, keďže ako kultúrna pamiatka so sebou nesie mnoho obmedzení, a aj preto bola, tak ako aj iné bašty v meste, roky nevyužívaná. Differenťáci vyhrnuli rukávy a pustili sa do toho. Vyniesli kopy prachu a neporiadku, zaviedli tam elektrinu, vodu a odtok, postavili toalety. Takto krôčik za krôčikom sa to posúvalo, väčšinou cez malé granty a nekonečný počet dobrovoľníckych hodín. Kultúra sa robila až po brigádach a len v teplých mesiacoch, lebo v zime bolo nereálne tento kolos vykúriť. Takto sme sa dostali k dnešnej čiastočnej úprave takmer všetkých podlaží, celoročne funkčné je ale zatiaľ len jedno. Plán je, aby boli v budúcnosti všetky poschodia naplnené životom a kultúrou.
Baštu – kultúrne centrum s kaviarňou ste otvorili v apríli 2017. Čo tomu predchádzalo?
V období pred otvorením centra sme sa zapojili do projektu Karpatskej nadácie Generation 2020, kde nám poradili, aké otázky si klásť a ako realizovať rozhodnutia. Bude Bašta len kultúrny stánok, alebo tam bude aj kaviareň? Je kaviareň pre kultúrne centrum pomoc alebo záťaž? Odkiaľ vezmeme peniaze na svetlo a teplo na celom poschodí? Čím to zariadime? A čo financovanie programu? Všetky otázky sme si zodpovedali a spolu s občianskym združením Kandelaber a mnohými dobrovoľníkmi sa pustili do práce, ktorá vyvrcholila 30. apríla 2017. Bolo to veľmi napínavé a vzrušujúce, lebo posledné práce skončili deň pred otvorením a všade bolo ešte dlho cítiť farby. Bolo to však tak aj preto, že sme realizovali zbierku cez StartLab a netušili, či je dostatok ľudí, ktorí naše snahy podporia. Podporili. A veľa nás to naučilo.
Sú zdrojmi vášho financovania dotačné schémy a činnosť kaviarne?
Kaviareň nie je zdrojom financovania kultúry, ale je dôležitým miestom pre stretnutia aj mimo podujatí a je vždy príjemné môcť si dať ku koncertu čapované pivo. „Tvrdý“ alkohol nepodávame. To je možno aj dôvodom nižšieho príjmu, ale má to svoje benefity a my sme s týmto rozhodnutím spokojní. V týchto dňoch spúšťame náš prvý kaviarenský biznis projekt – v spolupráci s bardejovským pivovarom Berhet sme navarili vlastné pivo s názvom Bašta. Kúpiť sa dá zatiaľ len u nás.
Finančné zdroje pre fungovanie kultúrneho centra sú dotačné schémy (najmä FPU a Komunitná nadácia Bardejov). Momentálne máme bežiaci projekt na rekonštrukciu ďalšieho podlažia od Active citizens fund – Slovakia. Dôležitým finančným zdrojom sú tzv. dve percentá, dary od fyzických osôb a peniaze vyzbierané zo vstupného, bez ktorých by sme nedokázali projekty spolufinancovať.
Okrem finančných zdrojov je veľmi dôležitá aj nefinančná podpora. Máme vo svojom okolí mnoho sympatizantov, ktorí sú ochotní poskytnúť nám expertné dobrovoľníctvo. Preto sme sa aj rozhodli oceňovať ľudí, ktorí sa významne podieľali na rozvoji Bašty ‒ 30. apríla, v deň výročia otvorenia, udeľujeme Cenu človečenstva. Tento rok bol prvý, kedy sa cena neodovzdávala.
Máte podporu mesta pri svojich aktivitách?
Systematickú podporu mesta na naše fungovanie nemáme. V minulosti mesto financovalo výmenu strechy a obnovu fasády bašty. Takisto v minulom roku výrazne prispelo na architektonický projekt rekonštrukcie celej budovy, na ktorom pracoval náš dvorný projektant. Takže krivdili by sme im, ak by sme tvrdili, že neinvestovali do budovy, ktorá im patrí. Fungovanie aktivít a naša práca v oblasti využívania budovy alebo tvorby programu, tak tam už o nejakej podpore za tých osem rokov hovoriť nemôžeme. Úprimne, nikto z predstaviteľov mesta asi ani neveril, že sa naša Bašta stane centrom kultúry v meste a regióne. Komunikácia mesto – „ozetko“ sa za tie roky zmenila k lepšiemu. Stále asi nie sme ich šálka kávy, ale už sa to zlepšuje.
Kto tvorí tím Bašty?
Momentálne nás je osem členov združenia. Všetci máme okrem práce v Bašte aj svoje zamestnanie, ktoré je väčšinou naším hlavným príjmom. Šéfom je stále Fero Maxin, ktorý založil o. z. Different už veľmi dávno a ktorý má charizmu, svojský prejav a všetci mu veríme. Členkou združenia je aj jeho manželka Bibi a občas trávia spolu s deťmi viac času v Bašte ako doma. Fero je aj programový dramaturg. Okrem neho sú dramaturgmi programu aj Lukáš Jonov, Peter Kováčik a ja. Bibi Maxinová je biologička a organizuje vedecké diskusie, ale aj komunitné aktivity najmä pre deti a ich rodičov. A potom ešte niekoľko ďalších ľudí okolo techniky, administratívy a baru.
Ako vzniká program? Máte ľudí zodpovedných za jednotlivé segmenty umenia?
Hudobným dramaturgom Fero Maxin, ktorý udržiava dlhodobú spoluprácu s bookingovými agentúrami. Vďaka nim sa k nám dostávajú kapely z celého sveta, ktoré sa vyberú na turné po Európe a niekedy sa na Slovensku zastavia len u nás. Koncerty boli prvými podujatiami, ktoré sa stali pre činnosť združenia nosnými spolu s premietaním dokumentárnych filmov, a to dávno pred vznikom kultúrneho centra. Združenie si vytvorilo imidž nositeľa alternatívnej kultúry, pretože to boli kapely rôznych žánrov mimo mainstreamovej scény. Different sa zaoberá takisto vydávaním a distribúciou alternatívnej hudby.
Druhou oblasťou s najdlhšou tradíciou je kino, ktoré vzniklo pod názvom Kino Kameň v roku 2011. Dnes je za výber filmov zodpovedný najmä Lukáš Jonov, dramaturg kina, spolu s Petrom Kováčikom. Divákom sa snažia pravidelne prinášať aj diskusie s tvorcami k filmom zo slovenskej produkcie. Divadlo sa stalo pravidelnou súčasťou programu až po otvorení kultúrneho centra v roku 2017 a zodpovednosť zaň mám ja. Okrem spomenutých podujatí máme v programe aj diskusie, výstavy, workshopy, množstvo komunitných aktivít.
Hosťovalo u vás už Nové divadlo z Nitry, Odivo z Banskej Bystrice, Divadlo Na peróne z Košíc, ale aj komunitné divadlo znevýhodnených Hopi hope z Košíc a viaceré ďalšie. Ako tvoríš divadelný program?
Programovou dramaturgičkou divadelného programu v Bašte som sa stala ako čerstvá absolventka divadelnej dramaturgie. Veľmi som sa tešila na to, že po vzore iných kultúrnych centier budem vyberať kvalitné inscenácie a prinášať zážitky lokálnemu publiku. Moje vzletné predstavy najprv narazili na výrazné priestorové obmedzenia a v začiatkoch takmer žiadne technické vybavenie. Navyše namiesto nadšených kladných odpovedí som sa často stretla s odmietnutím, lebo Bardejov je ďaleko.
Občas pri výbere inscenácie siahnem aj po náročnejšom projekte, snažila som sa zahŕňať do programu napríklad aj tanečné inscenácie či performatívne diela, ale preferencie publika sú skôr tradičnejšie. Neriadim sa tým absolútne, ale musím to zohľadňovať a snažím sa zvyšovať divácku náročnosť projektmi ako napríklad Stopy v pamäti od Odiva. Cítim zodpovednosť za to, aby diváci, ktorí na divadlo chodia pravidelne, predstaveniu aj rozumeli. A keďže ja sama som sa vždy veľmi tešila na rozhovory s hosťujúcimi umelcami, tak som do programu zaradila aj diskusie po predstavení. Často tieto rozhovory pokračujú aj po skončení oficiálneho programu. Tento komunitný rozmer je podľa mňa nesmierne dôležitý.
Bašta je stálym hracím priestorom poloprofesionálneho Bardejovského divadla. Ako funguje táto spolupráca?
Bardejovské divadlo a Different spája nielen budova Bašty, ale aj moja osoba, pretože som spoluzakladateľkou a vedúcou divadelného súboru. Vďaka Bardejovskému divadlu sme v Bašte napríklad vyrobili eleváciu či pustili sa do opravy výťahu. A naopak – vďaka Bašte Bardejovské divadlo vôbec existuje. Keďže som v oboch organizáciách, viem koordinovať fungovanie divadla v Bašte tak, aby sme nenarúšali fungovanie jej aktivít.
Bardejovské divadlo prináša do Bašty to, čo hosťujúce divadlá neumožňujú – striedanie publika. Bardejovské divadlo na reprízy priláka aj divákov, ktorí by prioritne do divadla nešli, ale dostalo sa k nim odporúčanie cez okolie. Inokedy zaváži lokalpatriotizmus či podpora kamoša v súbore. A tak prvýkrát vstúpia do Bašty a už pre nich nie je cudzím prostredím. Nabudúce, keď k nim príde návšteva, tak ju privedú práve k nám, lebo Bašta je niečo, kam aj keď nechodíš pravidelne, chceš sa tým pochváliť ľuďom zvonku.
