Veríme, že svet nemôže byť zariadený zle

Ak v úvode píšem o výzvach, ktoré umelecké vedenie pred súbor prináša, tentokrát mali podobu spolupráce s Eliškou Brtnickou, jednou z popredných predstaviteliek českej scény pohybového divadla. Je teda zrejmé, že išlo o fyzicky náročnejší skúšobný proces, o viac práce s vlastným telom (ako s objektami a bábkami) a možno i s vlastným strachom. Aktuálny súbor Bratislavského bábkového divadla je však naozaj veľmi disponovaný v rôznych smeroch a akrobatická inscenácia Cez okraj je toho dôkazom. Trojicu domácich hercov Peter Pavlík, René Sorád a Lukáš Tandara doplnila ešte hosťujúca herečka Timea Rošková, ktorá na lanách v jednom momente predviedla takmer gymnastickú bravúru.

Brtnická sa zameriava na princípy nového cirkusu, pričom v jej prípade nejde iba o prezentáciu akrobatickej obratnosti, ale o kreatívne využitie týchto princípov na tlmočenie konkrétnych tém. V prípade bratislavskej inscenácie Cez okraj je to téma strachu a skúmania jeho hraníc. Na jednej strane tu stoja zákazy a obmedzenie, ktoré dokážu mladého človeka doslova ochromiť, na strane druhej riskantná túžba ísť až na samotný okraj. V rámci dramaturgicko-režijného konceptu sa Brtnická spolu s Ondřejom Holbom sústredili na autentické prežívanie strachu, alebo naopak, upriamenie pozornosti na bezhlavé riskovanie. V inscenácii zaznie niekoľko audionahrávok mladých ľudí rozprávajúcich o svojich skúsenostiach a vlastné spomienky prinášajú na javisko aj herci a herečka. Práve tie momenty, keď bezprostredne rozprávajú o svojich zážitkoch, majú najväčší potenciál priblížiť sa k mladému publiku a súčasne sú najefektnejšie. V týchto scénach herecký kolektív najvýraznejšie pracuje s akrobatickými prvkami, ktoré často pôsobia veľmi nebezpečne, čím umocňujú – alebo naopak úmyselne zľahčujú – emóciu obsiahnutú v spomienke.

Inscenácia Cez okraj je venovaná tínedžerom – čo je cieľová skupina, ktorá zvykne byť v našom divadelnom kontexte trochu opomínaná. Inscenácia im prináša viacero tém, s ktorými sa môžu stotožniť – okrem prekonania vlastného strachu je to aj boj s nekonečnými zákazmi, túžba po rebélii a súčasne snaha naplniť očakávania rodičov, diskomfort z prispôsobovania sa väčšine a súčasne strach z vylúčenia zo skupiny. Alebo vlastne aj hľadanie samého seba a vlastných hraníc strachu/odvahy, čo je téma aktuálna asi pre každú vekovú skupinu. Dôležité však je, že tieto témy nezaznejú explicitne, ale skôr ako nuansy prostredníctvom autentických vyjadrení na audionahrávkach a v spomienkach hereckého tímu, ale aj v rámci hudobných vstupov. Tie sú aranžované v rapovom štýle, ktorý môže v rámci celkovej estetiky inscenácie pôsobiť trochu rušivo. Vďaka dobre ustráženej miere prejavu Timey Roškovej a Reného Soráda však napokon ide o originálne a celkom chytľavé zhudobnenie básní Márie Ferenčuhovej. Otázkou je, ako na hudobný part bude reagovať samotné násťročné publikum. Dôležité je však zdôrazniť, že tvorivý tím v žiadnom smere mladým nepodlieza – ani v estetike inscenácie, ani v tlmočení tém, a čo sa naozaj cení, nie je tu ani štipka dospeláckeho moralizovania a poučovania s dôrazom na výchovný aspekt. Práve naopak, vo svojej jednoduchosti, priamosti a citlivosti vytvára inscenácia veľmi bezpečný priestor na vlastné prežívanie strachu (alebo čohokoľvek iného, čo nám asociácie pohybových obrazov prinesú).

Bratislavské bábkové divadlo ide opäť „cez okraj“, prekonáva svoje možnosti, otvára sa novým tvorivým princípom. Nejde však len o umeleckú ambíciu vedenia a dramaturgie divadla, aj z najnovšej inscenácie Cez okraj je evidentná snaha priblížiť sa divákovi, tentokrát tomu mladému. Ponúknuť mu nové impulzy, hľadať moderné komunikačné prístupy – ale nie za cenu znižovania kvalitatívnej umeleckej latky. V tomto smere bola spolupráca s Eliškou Brtnickou tou správnou voľbou – nielen kvôli atraktívnemu novému cirkusu, ktorý má predpoklady zaujať násťročnú vekovú kategóriu, ale aj pre spomínanú ľahkosť a akúsi prirodzenú ľudskosť, ktorú česká umelkyňa na bratislavské javisko priniesla. Nehovoriac o tom, že jedna zo záverečných replík: „Veríme, že svet nemôže byť zariadený zle,“ je práve tým posolstvom, ktoré v dnešných dňoch potrebuje počuť azda každý.

Odborné korektúry: Lenka Dzadíková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová