Verejne prehlasuje svoje „áno!“

Tvorivé zoskupenie stojace za vznikom tohto diela nedávalo hneď na prvé prečítane jasnú správu o tom, čo čakať. Pri Petrovi Mazalánovi sme zvyknutí skôr na intermermediálne diela s vážnou spoločenskou tematikou. Pod konceptom a réžiou je okrem Mazalána podpísaná aj operná speváčka Eva Šušková. O jej zmysle pre recesistický humor som sa naposledy presvedčila na záverečnom koncerte Into the Miracles, kde spolupracovala s Michalom Paľkom, Samčom, bratom dážďoviek a dychovou hudbou z Lapáša (charakter koncertu zodpovedal tejto „fúzii“). K nim sa do tímu pridal ako autor textu Viliam Klimáček a ako peformerka Oľga Belešová. Minimalistickú choreografiu mala na starosti Petra Fornayová a zvyšok performerského kolektívu tvorili etablované hudobníčky (Lenka Novosedlíková, Dominika Hanko, Katarína Šárközi) a etablovaní hudobníci (Andrej Gál, Daniel Rumler, Dalibor Kocián alias Stroon). Vo výsledku toto spojenie vyústilo práve v to, čo vidíme medzi riadkami – humorný večer na pálčivú aktuálnu tému ústiaci do prepojenia rôznych umeleckých foriem.

Performancia, resp. svadobný obrad sa konal v svadobnej sieni Zichyho paláca. V prostredí honosnej, i keď socialistickej architektúry stálo v rade za sebou niekoľko ľudí. Vstúpili doň ako svadobný sprievod za dramatickej hudby zo Suchoňovej Krútňavy. Silné bodové svetlá z nich vytvárali tiene a parostroj len podporoval dramatickosť situácie. Avšak jemné natriasanie sa či choreografia na spôsob „Zlatej brány“ predurčovali charakter celého svadobného obradu. A po niekoľkých slovách Oľgy Belešovej v úlohe oddávajúcej nebolo pochýb o tom, že tento večer nebude koncipovaný vážne.

Anotácia k dielu deklarovala, že pôjde o spečatenie jedného QPR vzťahu. Ale prečo ich je tam potom toľko? A čo má tá pani v ruke, fén?! Nastal obrad, prvý pár. Vysvitlo, že fén je značky Braun a pani Lenka si ho berie za „manžela“. So všetkou vážnosťou aj sám fén potvrdil tento zväzok svojím fúknutým „áno“. Síce ho zabudli najprv zapojiť, ale potom sa našťastie vyslovil. Aj prstene si vymenili. Po úspešnom uzavretí prvého manželstva si ako druhý pán Andrej zobral mačku Carmen zo španielskeho chovu Toledo. Škoda len, že bola celý čas v klietke a nemohli sme vidieť, ako sa jej radostne natriasajú fúziky. No potom prišiel problém, chceli sa totiž vziať dvaja muži a dve ženy. Litera zákona 330 S (S ako svadba, prirodzene) má povolený zoznam vecí a zvierat, s ktorými je možné uzavrieť manželstvo. Ale muži spolu a ženy spolu ‒ to je cez… Záver obradu patril už spečateniu QPR vzťahu. To dojalo aj konferencierku. Oddať ich síce tiež nemohla, ale ich opis čistoty lásky k sebe ju priviedol k slzám.

Dôležitosť témy práv queer ľudí na Slovensku a absurdné vyjadrenia či zákazy navrhované politickou mocou vystihol tento tvorivý tím v recesii. Večer bol koncipovaný ako kvázi seriózna rekonštrukcia svadobného obradu, pričom odopieranie práv na legislatívne platné partnerstvo bolo vystihnuté jednoduchou absurdnou situáciou. V texte oddávajúcej boli jasne artikulované problémy, ktoré pre queer páry vyplývajú z tohto právne neuznaného partnerstva, ale aj stereotypné reakcie spoločnosti či ploché kvázi odporúčania, ako by mali viesť svoj život v neoficiálne uzatvorenom zväzku (a teda sa zmieriť so situáciou).

Téma svadieb (najmä tých úradných) a tradícií s nimi spojenými sú navyše vďačným materiálom pre recesistický humor. Toľké klišé si to priam pýtajú. A tento tvorivý tím s nimi veľmi dobre pracoval. Vystihol ich, vtipne adaptoval do situácií, z ktorých bola jasná absurdita aj dôležitosť myšlienky v pozadí. Kompaktnosť celku držal najmä Belešovej prejav. Hoci od ostatných performeriek a performerov nedostávala veľa spätnej väzby (ich reakcie boli cielene minimálne, až nulové), dokázala časovať vtipy, hrať sa s imitovaním intonácie aj udržať trápnosť jednotlivých situácií. V pozadí všetkého bolo vidieť istú radosť z hrania sa s významami a absurditami. A tie prechádzali prirodzene, bez pocitu trápna (myslím z nich, lebo s trápnosťou sa pracovalo veľa a cielene). Oceňujem, že samotný „vtip“ nebol v anotácii k dielu uvedený, a teda bola zachovaná aj istá tajomnosť, kam sa daný večer vyvinie.

Absolútny záver mal úplne iný charakter ‒ ukončil ho koncert (ne)zosobášených. Tvorivý tím si zvolil pieseň Davida Langa Just. Jej poetický text inšpirovaný Piesňou piesní vyjadruje lásku, na jednej strane v jej jednoduchosti a čistote, na druhej vo všadeprítomnosti a absolútnosti. Hudobne prepracovaná interpretácia tejto piesne v tlmenom osvetlení tak ukončila celý večer v krehkej citlivosti a viere v dobro a čistotu lásky, nech vzplanie medzi kýmkoľvek.

Od tragédie na Zámockej ma v oveľa väčšej miere prenasleduje strach o svojich queer blízkych a blízke. Nerozumiem, ako sa po tomto čine stále dokáže živiť a podporovať nenávisť voči menšine. Že ani takýto extrémny čin nedokázal prebudiť v niektorých ľudskosť. Prečo stále vnímajú práve toto ako problém našej spoločnosti, prečo žijú z nešťastia iných, prečo namiesto ubližovania nešíria tú „lásku k blížnemu“. Bála som sa aj predtým, keď mi kamaráta zbili na Obchodnej, lebo mal odfarbené vlasy, alebo keď mi na kamarátky vykrikovali cez celú ulicu len preto, že si dali pusu, ale tento strach sa stupňuje. Preto absolútne rozumiem pohnútkam prísť s touto performanciou. Verím v jej význam, hoci ide skôr o krátky výstižný komentár k téme, než umelecky prepracované dielo. No tento komentár je verejný a už to je dôležité. Povedať nahlas svoje stanovisko.

Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová