Matej MoškoNaposledy som divadelného režiséra na vedeckej divadelnej konferencii videl, keď pred pár rokmi svoj príspevok prezentoval Svetozár Sprušanský. Nepamätám si, o čom hovoril, no viem celkom iste, že som ho vtedy obdivoval. Prišiel tam, do jamy levovej a tým, ako sa vyjadroval k téme, prezentoval aj svoje názory na divadlo. Odvtedy až dodnes som sa takýmto javom nestretol. Jediné, čo ma mrzí je, že som ho vtedy obdivoval iba tajne. Veľmi tajne. Nikomu som to nepovedal. A odvtedy som ho už na vedeckej konferencii nevidel.
Dnes, keď niekoho na konferencii obdivujem, tak mu to radšej rovno poviem. Časy sa zmenili. Čo sa však nezmenilo, je nebadateľná účasť režisérov na konferenciách. Niekde vnútri samozrejme verím, že si čítajú aspoň zborníky (a nie iba pasáže o sebe). No som stále viac skeptický, dokonca ani na konferencii s marketingovo silným názvom Divadelní režiséri na prelome tisícročí som žiadneho nestretol. Škoda. Nemal som koho obdivovať. Nie, že by príspevky neboli zaujímavé. Jednoducho ma okrem nemej performancie Andreja Ferka nič nešokovalo, nezaskočilo, neprekvapilo, či inak neprinútilo vyvolať v príslušných orgánoch mechanizmus obdivu. Skvelé správy však sú, že konferencia takýto cieľa ani nemala.
Keďže jej zámerom bolo zozbierať názory súčasných teoretikov na režisérov súčasnosti, nemôžem inak, ako povedať: “Super.” (bez výkričníka) Slovenský divadelný dnešok má potrebné materiály na to, aby sa zajtra mohol stať včerajškom. Nebudem nikoho zaťažovať detailami jednotlivých príspevkov. Ak chcete vedieť, o čom konferencia bola, prečítajte si zborník. Ak vás zaujíma diskusia po príspevkoch, príďte na niektorú z ďalších konferencií. Ja vám teraz ponúkam jedinečný pohľad na moje kreslené poznámky k tomu, čo som si medzi pitím kávy a jedením chlebíčkov vypočul.
P.S. Ospravedlňujem sa všetkým režisérom, ktorí pravidelne chodia na konferencie, (ktoré sami neorganizujú). Buď som tam nebol ja, alebo sme sa jednoducho nestretli. Pravdepodobne kvôli záľahe informácií, ktoré vedci prezentovali.
