Tomáš ProcházkaO projekte The Headless Mule som sa dozvedel od ďalšej kľúčovej členky PiNKBUS teamu Adriany Spišákovej, keď sme – ako inak, pri pive a borovičke – riešili granty na košický PRIDE. Mýtus z brazílskeho folklóru ma fascinoval: žena hriešnica, ktorá sa prespí s kňazom a tak sa dopustí ťažkého hriechu, pre ktorý sa zmení na bezhlavú mulu (vo variáciách mýtu žena bezhlavú mulu porodí). Mule namiesto hlavy šľahajú plamene a každý štvrtok v noci loví svoje obete. Tento mýtus nabral celkom nový „meta“ rozmer, keď som sa dozvedel, že Martin Talaga pochádza z takéhoto hriechu – jeho otec je kňaz. Navyše Talaga je neskrývaným a hrdým členom LGBTIQ+ komunity a ako bonus je aj drag queen. Dramaturgická explikácia by bola, tak teda čo s tým, himlhergot, urobíme?
Prichádzame do Záhrady a ja si pripomínam, aký zázračný ostrov slobody toto centrum je. Hneď ako vidím lokálneho osvetľovača a technika Miňka Slamu, zahrieva moju dušu rodinné teplo. Dobre že sme tu.
Keďže Martin so mnou počíta v tomto projekte ako s režijno-dramaturgickým spolupracovníkom, mám prvýkrát počas našej tvorby silnejší kreatívny input. Na základe toho sme sa rozhodli spoločným dialógom vytvoriť fyzikalitu bezhlavej muly prostredníctvom na mieru vyrobených chodúľov, ktoré nie sú v queer umení ani v súčasnej móde nijakým nováčikom. Náš výskum sa po tom, ako sme pri montovaní konštrukcie predĺžených končatín otestovali posledné zbytky našej heterosexuality, sústredil najmä na nachádzanie balansu a učenie sa chodiť. Prvý deň to bola bieda, na tretí sme už improvizovali.
Počas rezidencie v bystrickej Záhrade sme objavili kostru príbehu, ktorý chceme rozprávať. Príbeh ženy, ktorá milovala, príbeh muža, ktorý zhrešil a príbeh ich dieťaťa. Bude to veľmi teplé a ako sa hovorí v Prahe: bude to „hodně někde“. Ja osobne sa na tú októbrovú premiéru začínam tešiť.
