Lenka DzadíkováByť divákom inscenácií voľného zoskupenia Med a prach je náročná úloha. Skupina hercov, výtvarníkov a hudobníkov stavia pred divákov výzvy. Kladie otázky, na ktoré síce existujú odpovede, no sú také rozdielne, viazané na individuálnu skúsenosť, pocity a postoje, že sa pri odpovediach na ne ťažko s niekým zhodnúť. To platí o všetkých inscenáciách, ktoré vytvorili pod hlavičkou svojho združenia, ale aj ako hosťujúci tvorcovia v slovenských divadlách.
Scénické dielo Domov Eros Viera kontempluje nad témami, ktorých zobrazovanie v umení často nebezpečne balansuje na hrane citového vydierania, gýča a ľúbivosti. Tvorcovia tu uvažujú o témach, ktoré si každý rád prisvojí a domnieva sa, že jeho pohľad je správny. Každý predsa vie, čo je to láska, aký je správny pomer jej duchovných a telesných prejavov, ktorý boh je a ktorý nie je, aká rodina je tradičná a ktorá cirkev je perlou medzi bižutériou. Sú veci, na ktoré nenájdeme definície, normy ani konsenzy. Sú veci, ktoré dokážeme len cítiť a ich verbalizovaním zachytíme len ich zlomok. V ich zobrazení často lepšie poslúži nonverbálne umenie, ktoré navodí pocit. Tam, kde zlyháva rozum, prichádza emócia. (Alebo opačne.)
Recenzia na Domov Eros Viera môže byť teda výsostne osobnou interpretáciou videného alebo radšej návnadou, aby si divák či diváčka šli do divadla po vlastný pohľad na hlboko ľudské témy zobrazované združením Med a prach. Môže byť výzvou divákom, aby podstúpili vlastnú konfrontáciu so zobrazením lásky, rodiny, rodičovstva, nevery, zodpovednosti, viery a smrti. Tvorcovia teda spôsobujú v hľadisku istý paradox. Výrazne individualizujú publikum v jeho myšlienkach, no zároveň ho spájajú v napäto koncentrovanej, obradnej, ľahko mystickej atmosfére.
Dielo však kladie otázky aj o sebe samom. Je totiž nemožné kategorizovať ho. Prostriedkami tvorcov tohto združenia sú akčná maľba, hudba, práca s bábkami, maskami a herecký prejav. To všetko v jednom detailne prepracovanom celku. Ako by dielo pomenovali teatrológovia a ako teoretici výtvarného umenia? A zaiste by sa od neho nedištancovali ani hudobní publicisti. Hudba Andreja Kalinku vyrastá z jeho poznania ľudových piesní stredoeurópskej proveniencie, ale i z citu pre dramatično, divadelnosť hudby a hudobnosť divadla.
Jasným znakom v inscenácii je chlieb. Jeho krajce na zemi predstavujú stopy po prichádzajúcom aj odchádzajúcom. Obradné trhanie z veľkého bochníka odkazuje na biblický výjav „Vezmite a jedzte z neho všetci.“ Medzi mimoriadne silné obrazy patrí ten, v ktorom sa žena márne snaží spojiť nakrájaný a roztrúsený chlieb lepiacou páskou. Centrom scény je posteľ. Výtvarník Juraj Poliak ju znázornil pomocou odhalených pružín konštrukcie, medzi ktorými sú pozachytávané detské topánky a hračky. Výtvarník je celý čas prítomný na scéne. Maľuje na priesvitnú stenu, zhotovuje slová lepením papierových písmen. Jeho akčná maľba nie je len doplnkom, ale organickou súčasťou scénického diela.
Herecky (ale aj bábkoherecky) v inscenácii účinkujú Ivan Martinka a Miriam Kalinková. Je tu zaujímavý oblúk. Od roku 1994 spolu títo herci účinkovali v inscenácii pre deti Zvonček a Bambuľka v Bratislavskom bábkovom divadle. (Inscenácia mala derniéru vo februári tohto roku.) Po dvadsiatich rokoch spolu podávajú mimoriadne sústredený výkon v myšlienkovej mozaike pre dospelých.
Inscenácia Domov Eros Viera určite patrí do mozaiky Novej drámy. Dopĺňa skladačku tém, o ktorých dnes píšu (premýšľajú) dramatici a libretisti.
