Grófka #niejevdivadle

Azda to nikto neprijme ako moju snahu za každú cenu vybočovať z radu, ale na konci tohto šľakom trafeného roku môžem povedať, že naozaj patrí k mojim najlepším. Minulý rok to bola iná pieseň, takmer labutia. Utopený v alkohole a drogách som sa na popud mojej priateľky zbavil všetkého zlého a začal s čistým štítom. Odznova. Po takmer rok a pol dlhej pauze od režírovania som dostal svoj prvý veľký „český job“ v podobe Hedy Gablerovej pre Horácke divadlo Jihlava. Skúsenosť s týmto divadlom bola v každom jednom smere povznášajúca. Okrem nádhernej Jihlavy a monštruózneho Prioru na hlavnom námestí to bola napríklad aj očarujúca energia hereckého súboru. Často som sa musel priam štípať, či som skutočne v kamennom divadle. Z kolotoča je ľahké vystúpiť, ťažko sa doň vracia. Uvedomoval som si, aká je to veľká skúška. Divácke reakcie a aj ohlasy kolegov ma však zatiaľ uisťujú, že som snáď obstál.

Ako každého režiséra, aj mňa mrzí že sa „nehrá“ a že sa „nevidí“, ale vydržím. Texty mi publikujú kde-tade, koniec koncov aj pre mloki.sk nepíšem prvýkrát, ale držať zborník GREEN DRAMA s vlastným textom, s mojím prvým, je naozaj surreálny pocit. Smial som sa, že sa zo mňa stáva „mladý a talentovaný, publikovaný autor“ Trepľev. Posledná alebo I want you to panic je postdramatická úvaha o konci sveta, ktorý neexistuje. Snáď sa niekedy „zahrá“ a „uvidí“ . Vydržím.

Nikdy som netvoril kvôli oceneniam, ale hovoriť, že by mi na nich nezáležalo, je ťažké pokrytectvo. Cena Nadácie Tatra banky za jednoaktovku Requiem pre priateľa prišla vo veľmi dôležitom čase, kedy potrebujem ten „pat on the back“, ktorý povie: „Vedete si dobře, Mařenko. Jen vydržte.“ Keď si predstavím, v akom stave som končil minulý rok a kde ho končím teraz, hovorím si, že som ako dúhový fénix.

Môj mozog sa pomaly vracia do práce a na stole ma čakajú štyri ďalšie veľké projekty. Dramatizácia románu Malé ženy, ktorá zatiaľ nemá domov, projekt dlhometrážnej performancie Večer, chvíle pred tým ako spácham samovraždu a dlho odkladaný záver trilógie Stratená generácia – Citizen Hamlet. A s queer skupinou House of Garbáge chystáme v spolupráci so šikovnými slovenskými filmármi grindhouse hororovú komédiu a už teraz môžem povedať, že sa je na čo tešiť.

Čo mi pomáha? Jedno tajné, ale pri tom jednoduché heslo, ktoré je odpoveďou na každú životnú situáciu: Hlavne sa z toho neposrať. Ktokoľvek to čítate, keď som tento rok zvládol premeniť na úspech aj ja, zvládnete to aj vy. Držte sa a buďte na seba dobrí.