Miroslav ZwiefelhoferV tlačovej správe organizačný tím tento rok sumarizuje takmer 18 000 divákov, z toho 4 418 na divadelných predstaveniach. 33 inscenácií, z toho desať v hlavnom programe. Prirodzene vzniká otázka, v akej miere ide o divadelný festival, ak návštevnosť divadelných podujatí netvorí ani štvrtinu z celkového počtu divákov. Ide však o istú mieru skreslenia. Časť diskusií či workshopov síce nebola priamo divadelnými produkciami, stále však bola naviazaná na divadelné dianie. Spomenúť možno napríklad sériu diskusií zameraných na divadlo menšín (národnostných, sexuálnych, sociálne a zdravotne znevýhodnených), workshop Zuzany Ďurčekovej a Matúša Benžu orientovaný na marketing v divadelnom prostredí alebo workshop realizovaný v spolupráci s o. z. Červený nos Clowndoctors približujúci princípy klauniády s terapeutickým presahom. Zohľadniť navyše treba, že festival má evidentne ambíciu ponúkať aj repertoár atraktívny pre širšie publikum a zaplnené námestie jednoducho vždy vykáže vyššiu návštevnosť, než aj dvakrát vypredané hľadisko Národného domu. Zrejmé však je, že Dotyky a spojenia sú výnimočnou udalosťou nielen v kontexte slovenského divadelného prostredia, ale aj pre kultúrny život regiónu Turca.
Dieťa zodpovedných rodičov
Príčin tohto postavenia je viacero. Jednou z hlavných je bezpochyby zázemie, z ktorého festival vyrastá. Jeho symbolickým rodičom je organizátor – Slovenské komorné divadlo Martin. Nenarážam pritom na samotné organizačné zvládnutie podujatia, ale na vplyv celoročnej tvorby divadla na úroveň Dotykov a spojení. Najmä s ohľadom na schopnosť domáceho publika prijať rôznorodé umelecké impulzy. Všetky výrazné momenty festivalového divadelného života totiž u nás boli prepojené s celoročnou tvorbou miestnych súborov – obzvlášť pokiaľ hovoríme o mimobratislavských podujatiach. Niekdajšia Májová divadelná Nitra rástla spoločne s umeleckým progresom dnešného Divadla Andreja Bagara v Nitre. Renomé KIOSK-u bolo budované paralelne s divadelnými i nedivadelnými aktivitami v celoročnej dramaturgii Stanice Žilina-Záriečie. Aj Zámocké hry zvolenské sa aktuálne stávajú zásadne iným festivalom v priamej úmere s postupne sa meniacim charakterom a dramaturgiou Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Nejde tu len o samotnú skladbu repertoáru, ale aj o reprízovanosť jednotlivých titulov, stabilitu a systematickosť budovania umeleckého súboru a pod. V tomto ohľade platí, že repertoár SKD Martin dlhodobo vytvára u svojich divákov umelecké návyky, ktoré vie festival následne zúročiť.
Od presunu termínu festivalu Scénická žatva na záver augusta navyše prišlo k fungujúcej synergii. Letné obdobie je tak v Martine rámcované dvoma divadelnými festivalmi, ktoré na začiatku prinesú koncentrovanú kvalitu profesionálnej a v závere zas neprofesionálnej tvorby. Historický odkaz Martina ako metropoly slovenskej kultúry tak nachádza svoju oporu v súčasnosti.
Pred odchodom na vysokú školu alebo o čom sa na rodinnej slávnosti nehovorí
V zásade platí, že Dotyky a spojenia sa aktuálne nachádzajú na maxime toho, čím chcú byť. Otázka znie, ktorým smerom sa rozhodnú vykročiť v ďalšom období. Priestorové a časové možnosti mesta Martin sú vyťažené prakticky na maximum. Najlepšie to ilustruje fakt, že tento rok sa v istých momentoch prelínali až tri podujatia. Čísla návštevnosti rovnako neponúkajú priestor pre zásadný rast. V princípe môžeme uvažovať len o navyšovaní účasti na špecializovaných workshopoch a špecifických podujatiach typu Komentovaná prehliadka výstavy Majstrovské lekcie, ktorú festival realizoval v spolupráci s Divadelným ústavom. Priestor na rozvoj je teda najmä v tom, aký typ pridanej hodnoty budú organizátori ochotní a schopní priniesť.
Festival koncipovaný ako národná prehliadka dokáže totiž poskytnúť vždy len takú kvalitu, akú jej divadlá v danej sezóne ponúknu. Priestor na nové impulzy, ktoré môže festival koncepčne vysielať priamo divadlám a tvorcom, je tak najmä v pracovnom programe určenom profesionálom či hlbšie zainteresovanému diváctvu (napríklad neprofesionálnym divadelníkom). Je tu pritom predpoklad, že tieto impulzy sa následne môžu prejaviť i v dlhodobom horizonte napríklad v tvorbe divadiel, a teda v ponuke, z ktorej festival vyberá jednotlivé inscenácie. Príkladom môže byť podujatie Nová dráma/New Drama, s ktorým súvisel nárast inscenovania súčasných autorov.
Z pohľadu odborných tém, ktoré Dotyky a spojenia prinášajú do vnútra divadelnej komunity, pripomína festival stále skôr rodinnú oslavu, na ktorej sa nevyťahujú naozaj citlivé témy. Aj tento rozmer má svoje miesto, ak sa však chce festival posunúť ďalej, potrebuje rozvinúť líniu, ktorá z neho spraví okrem iného platformu pre vecnú argumentačnú diskusiu. Takú, ktorá by do domáceho akademického aj profesijného diskurzu priniesla nové témy a pohľady.
Ako prvá sa javí možnosť rozšíriť zastúpenie zahraničných teoretikov, kurátorov, kritikov a žurnalistov. Festival aj tvorcovia inscenácií tak môžu získať spätnú väzbu, ktorá nie je ovplyvnená lokálnymi špecifikami a stereotypmi. Dobrý príklad, že zahraničný pohľad dokáže dodať reflexii domácej tvorby nový rozmer, poskytol diskusný formát Finále. Zvýšenie zastúpenia zahraničných hostí navyše môže podporiť aj priestor pre export domácej tvorby do zahraničia.
Rozumiem špecifikám, pre ktoré je prioritou martinských organizátorov skôr účasť domácich odborníkov. Pracovať sa dá však aj s formátmi nastavenými na reflexiu jednotlivých inscenácií či celého festivalu alebo poukázanie na javy, ktoré si zaslúžia pozornosť. Vyslovene pozitívnym momentom napríklad bolo, keď organizátori opustili prekonaný koncept panelových hodnotiacich diskusií s názvom Kritická platforma. Tie nahradili jednak všeobecnejšie ladené diskusie označované už len ako Platforma a aj spomínané Finále. Z hľadiska formy však stále existujú prístupy, ktoré dokážu odborným hosťom, umelcom a účinkujúcim, organizátorom i širšiemu laickému publiku priniesť vyššiu pridanú hodnotu. Spomínaný prechod od Kritickej platformy k platforme je totiž viac o obsahovej zmene. Práve z pohľadu obsahu sa totiž festivalu ponúka väčší priestor pre otváranie tém, ktoré vedia posunúť naše divadlo vpred. Tohtoročné zameranie na tému divadla minorít (národnostných, sexuálnych, zdravotne znevýhodnených) prinieslo podnety skôr pre bežné publikum, ktoré aj vzhľadom na doobedňajšie ukotvenie v programovej štruktúre pravdepodobne nebolo hlavnou cieľovou skupinou. Práve preto, že Dotyky a spojenia sú jedinečné aj kvantitou a šírkou zastúpenia divadelných profesionálov, núka sa priestor pre otvorenie tém ako sociálne zabezpečenie divadelných profesionálov či podmienky pre ich systematické vzdelávanie. Rovnako počet slovenských študentov prijatých na zahraničné (obzvlášť české) divadelné školy prirodzene generuje viaceré otázky nielen smerom k samotným študentom, ale aj k našim školám.
Spomínaný fiktívny mladý človek stojí po úspešnej maturite pred výzvou v podobe nových typov sociálnych väzieb, nárokov či podnetov pre vlastný rozvoj. Je pritom jedno, či sa rozhodne pre štúdium na vysokej škole, prechod do praxe, prípadne založenie rodiny. Jedno vývojové štádium je jednoducho ukončené a prichádza nová životná etapa. Dotyky a spojenia čaká v roku 2025 jubilejný dvadsiaty ročník, ktorý predstavuje prirodzený priestor pre ďalší krok. Na základe súčasnej kondície festivalu sú očakávania a nároky oprávnene vysoké. Zároveň však tušíme, že celospoločenské dianie môže mať na jeho ďalšie smerovanie väčší vplyv, než by bolo žiaduce.
Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Zuzana A. Ferusová
