Martinský festival Dotyky a spojenia možno vnímať ako prehliadku najlepších slovenských inscenácií poslednej sezóny, keďže dramaturgický výber reflektuje prevládajúce trendy a témy daného obdobia. Súčasťou prvého dňa hlavného programu bola aj diskusia s kurátormi a kurátorkami slovenských divadelných festivalov, ktorí sa pokúsili tohtoročnú sezónu zhodnotiť a zosumarizovať. Hlavný program postupne ukázal, že divadelných tvorcov a tvorkyne výrazne zaujímala nielen otázka spravodlivosti, ale aj hľadania dôvodov súčasného stavu rozpoltenej spoločnosti.
My a oni
Bratislavské bábkové divadlo na festivale uviedlo inscenáciu Príbehy stien, ktorá vznikla ako adaptácia poviedok z rovnomennej antológie viacerých autorov. Spleť šiestich príbehov, rozdelených do samostatných sekvencií, prináša rozličné pohľady na hlavnú tému – steny. V ich interpretácii nezáleží na tom, či je stena materiálna alebo pomyselná, ale vnímajú ju jednoducho ako oddeľujúci princíp. Je zdrojom strachu, izolácie, pocitu osamotenia aj neznášanlivosti voči tým, čo stoja na druhej strane.
Režisérka Katarína Aulitisová dokázala rozpovedať zložité emócie či charakterové črty použitím jednoduchého obrazového znaku a pre každú situáciu našla osobitý divadelný jazyk. Rozličné typy bábok, spôsoby ich animovania, svetlo, materiály a zvuky, ktoré objekty prirodzene vytvárajú, sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú krehké mikrosvety. Dianie na scéne sa neustále mení a prináša nové kreatívne impulzy, vďaka čomu si inscenácia dokáže na veľkom javisku udržať divácku (a aj tú detskú) pozornosť.
Ak by mal niekto náhodou pocit, že je zbytočné prezentovať takúto tému deťom, záverečné predstavenie prvého festivalového dňa ho mohlo presvedčiť o opaku. Prešovské národné divadlo ukázalo, ako môže dopadnúť ostré vymedzovanie sa voči iným. Autorská monodráma Moral Insanity Petra Brajerčíka, ktorá vznikla na motívy románu Umberta Eca Pražský cintorín okrem iného tematizuje aj vplyv vžitých presvedčení z detstva na neskoršie radikálne postoje. Inscenácia pomaly odkrýva podstatu manipulácie názorov na báze strachu. Začína ako spŕška xenofóbnych vtipov a postupne sa prehlbuje ku konkrétnym odkazom na aktuálne spoločenské a politické dianie na Slovensku. Tvorcovia nemoralizujú a ani sa nesnažia divákov didakticky poúčať.
Brajerčíkove slová spojila režisérka Júlia Rázusová s rôznorodými akciami, ktoré prinášajú trefné a vtipné odkazy. Najmä sa im však podarilo vytvoriť veľmi dynamický tvar, ktorý monodrámu prirodzene rozpohybováva a prináša neustále nové impulzy. Spojenie pálčivých tém s každodennosťou im pomáha udržať si nad danou témou nadhľad a pritom vystihnúť podstatu súčasných nebezpečných foriem zmýšľania.
PND sa v inscenácii vracia aj k tzv. kresťanským hodnotám, ktoré sa často skloňujú ako základ našej kultúry. Cez osobné skúsenosti oveľa trefnejšie vystihujú dôsledok ich všemožných interpretácií ako to bolo napríklad v inscenácii Biblia Divadla Aréna (réžia R. Ballek), ktorá festival slávnostne otvorila.
Započúvanie sa do čítania biblických textov mimo sakrálneho prostredia vytvára priestor pre návrat k podstate kresťanského učenia a individuálne prehodnotenie jednotlivých významov. V krátkych momentoch jednoduchej akcie, tlmeného hereckého prejavu a hudby komorného orchestra vznikajú takéto podnety pre vlastné zmýšľanie. Žiaľ, excentrické herecké prerozprávanie jednotlivých situácií a konkrétne kresťanské symboly (bičovanie, pribite saka v tvare kríža na plátno) následne okliešťujú tento prúd osobných úvah. Finálne tak viac ako Biblia prehovára k divákom Juraj Kukura sám.
Tvorivé tímy v prvý festivalový deň nielen poukazovali na súčasný stav, ale najmä hľadali podstatu potreby deliť sa na nás a tých druhých. V tejto súvislosti aj inscenácia Americký cisár vďaka dokumentárnemu základu poukazuje na absurdnosť niektorých radikálnych názorov. Ak sa na Dotykoch a spojeniach snažíme rekapitulovať a sumarizovať témy poslednej sezóny, vyhraňovanie sa voči iným by malo zapadnúť medzi tie výrazné.